BOZP
Počet vyhľadaných dokumentov: 28
Zoradiť podľa:
Počet vyhľadaných dokumentov: 28
Zoradiť podľa:
Pracovnoprávny vzťah je zmluvným vzťahom medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Povinnosti zamestnanca, ktoré má počas trvania pracovnoprávneho vzťahu plniť, sú vymedzené najmä v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ale môžu byť vyjadrené aj v iných predpisoch, napr. v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“).
Úpravu povinností zamestnanca možno nájsť aj v interných predpisoch zamestnávateľa. Medzi tieto interné predpisy patria aj predpisy zamestnávateľa v oblasti BOZP.
V súlade s § 12 ods. 2 písm. k) zákona o BOZP je zamestnanec povinný „nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce.“
Zamestnanec je povinný podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.
Okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb, ktoré sú oprávnené dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvádza zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise (napr. smernici). Povinnosť upraviť podrobnosti o vyšetrení zamestnanca na požitie alkoholu, omamných alebo psychotropných látok vo vnútornom predpise alebo v pracovnom poriadku vyplýva z § 12 ods. 2 písm. l) zákona o BOZP.
V danom vnútornom predpise (smernici), prípadne v pracovnom poriadku sa odporúča upraviť:
povinnosti zamestnancov – napr. nenastupovať do práce pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok, alebo zákaz požívať alkohol a tieto látky na pracovisku, povinnosť podrobiť sa vyšetrenie, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo orgán štátnej správy, aby zistili či zamestnanci nie sú pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok,
vymedzenie okruhu zamestnancov oprávnených dať príkaz zamestnancovi, aby sa podrobil kontrole, či nie je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov a vymedzenie okruhu zamestnancov povinných podrobiť sa kontrole,
vymedzenie okruhu zamestnancov oprávnených vykonať dychovú skúšku prístrojom – alkoholtesterom, ktorý určí objemové percento /promile/ alkoholu v krvi,
periodicitu vykonávania kontrol,
popis postupu vykonania kontroly,
možné postihy pre zamestnancov zamestnávateľa za porušenie povinností tohto vnútorného predpisu.
V dôsledku energetickej krízy sú viaceré spoločnosti a nielen tie, nútené uvažovať nad tým, ako a kde ušetriť. Energetická kríza núti nielen firmy, ale aj obce, školy a pod. uvažovať nad znižovaním teploty v kancelárii, ale aj výrobnej hale, triedach, predajni atď. Zamestnávatelia by mali ale vedieť, aká je minimálna prípustná teplota podľa legislatívy.
Záväzné pokyny a akty riadenia ako vnútorné predpisy Riadiť pracovný proces oprávňuje zamestnávateľa Zákonník práce. Riadiaca vôľa zamestnávateľa je vyjadrovaná prostredníctvom nástrojov riadenia práce. Najčastejšie uplatňovaným právnym nástrojom...
V pracovnom práve, ktoré je ťažiskovo obsiahnuté v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), patrí vnútorným predpisom zamestnávateľa významné miesto. Poznáme viacero druhov vnútorných predpisov zamestnávateľa, medzi základné patria pracovný poriadok a vnútorné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Zamestnávateľ sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, BOZP a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobíde.
Pri výkone závislej práce môže dôjsť ku vzniku situácie, ktorá ohrozuje alebo spôsobí narušenie bezpečnosti práce. Pritom zamestnanec a aj zamestnávateľ by sa mali správať tak, aby svojím konaním predchádzali vzniku škôd na majetku alebo ujmy na živote alebo zdraví zamestnanca. Pokiaľ ale dôjde k porušovaniu bezpečnosti práce a zamestnanec má o tom vedomosť, upovedomí o tom vedúceho zamestnanca. Pritom rámcovým právnym predpisom, ktorý rieši uvedenú oblasť, ktorá súvisí aj s pracovnoprávnou zodpovednosťou, je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ale je to aj iná, osobitná právna úprava. Uvedené prípady postupu zamestnanca budú preto predmetom tohto článku.
Žiadny zodpovedný zamestnávateľ, zamestnanec či bezpečnostný technik nepochybuje o význame hodnotenia rizík na pracoviskách. Posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov, patrí medzi všeobecné povinnosti, ktoré je zamestnávateľ povinný uplatňovať v zmysle zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej "zákon o BOZP"). Jeho hlavným cieľom je ochrana zdravia a bezpečnosti zamestnancov, čím sa podieľa na minimalizovaní možného poškodenia zdravia zamestnancov alebo životného prostredia zavineného pracovnou činnosťou. Zároveň pomáha zamestnávateľovi udržať konkurencieschopnosť a zaručiť efektívny výkon podnikania.
Pri každodennom pracovnom zhone je niekedy ťažké nájsť si priestor na diskusiu, na riešenie problémov. Najmä vo veľkých firmách býva zložité kontaktovať kompetentných pracovníkov. Vhodným miestom, kde možno predpokladať na riešenie pracovné problémy zamestnancov, ktorých zástupca zamestnancov zastupuje, je komisia BOZP. Túto komisiu je povinný zriadiť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, a je jeho poradným orgánom. Komisiu BOZP tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť. Táto komisia zasadá najmenej raz za rok. Komisia BOZP je oprávnená pravidelne hodnotiť stav BOZP, stav a vývoj pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania a hodnotiť ostatné otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane pracovného prostredia a pracovných podmienok, ďalej navrhovať opatrenia v oblasti riadenia, kontroly a zlepšovania stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyjadrovať sa ku všetkým otázkam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, ako aj požadovať od zamestnávateľa nevyhnutné informácie potrebné na výkon svojej činnosti. Ustanovením komisie BOZP nie sú dotknuté oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. V prípade, že u zamestnávateľa nie sú vymenovaní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, môžu oprávnenia vykonávať zamestnanci.
Aktívne zapájanie zamestnancov do riešenia úloh bezpečnosti a ochrany zdravia je jedným zo základných princípov prístupu, ktorý je právne zakotvený v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Zamestnancom bolo zákonom o BOZP priznané právo vyjadriť sa k výberu pracovných prostriedkov, technológii, organizácii práce a k zabezpečeniu pracovného prostredia a pracoviska, prerokovávať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s ich prácou a zúčastňovať sa na ich riešení.
Názov smernice: Vnútorná smernica o ochrane nefajčiarov a zákaze fajčenia na pracovisku Číslo smernice: ......./2022 Platnosť smernice: od xx.xx.2022 Účinnosť smernice: od xx.xx.2022 Obsah smernice: úvodné ustanovenia, základné pojmy, zákaz...
Zamestnanec XY bol prijatý do zamestnania na pozíciu Disponenta výroby na trvalý pracovný pomer. Pri nástupe do zamestnania bol riadne oboznámený v súlade s odsekmi 1 a 2 podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. – ďalej len „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ( štandardné vstupné BOZP oboznámenie ). Po jednom mesiaci bol preložený na iné pracovisko s iným charakterom práce s tým že by sa jeho pracovná zmluva zmenila podľa súčasného charakteru práce.
Je potrebné pri tejto zmene opätovne oboznámiť zamestnanca XY v súlade s odsekmi 1 a 2 podľa § 7 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo stačí preškolenie zamestnanca XY vedúcim zamestnancom na konkrétne pracovisko?
Zamestnanec bol prijatý do zamestnania na dohodu o pracovnej činnosti a následne po dvoch mesiacoch na trvalý pracovný pomer s výkonom tej istej pracovnej činnosti, s tým že zo dňa na deň dostal novú pracovnú zmluvu.
Je potrebné pri tejto zmene opätovne oboznámiť zamestnanca XY v súlade s odsekmi 1 a 2 podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.“), alebo mu platí vstupné oboznámenie BOZP ktoré absolvoval pri nástupe do práce na dohodu o prac. činnosti.
Zamestnanci sú vysielaní pracovne do ČR (stavebný projekt v ČR), ČR nevyžaduje covid testy pri príchode zo SR, zamestnanec si dá urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid na stavbe v ČR). Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?
Zamestnanci sú vysielaní pracovne do ČR (stavebný projekt v ČR), ČR nevyžaduje covid testy pri príchode zo SR, zamestnanec si dá urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid na stavbe v CR). Covid test uhradi zamestnávateľ na základe faktúry, ktorá je vystavená na zamestnávateľa. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?
Zamestnanci sa vracajú z ČR na územie SR. Boli tam vyslaní pracovne (stavebný projekt v ČR), SR vyžaduje covid testy pri návrate z ČR, zamestnanec si da urobiť covid test. Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?
Zamestnanci sa vracajú z ČR na územie SR. Boli tam vyslaní pracovne (stavebný projekt v ČR), SR vyžaduje covid testy pri návrate z ČR , zamestnanec si da urobiť covid. Covid test uhradí zamestnávateľ na základe faktúry, ktorá je vystavená na zamestnávateľa. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to nepeňažný príjem zamestnanca?
Zamestnanec sa vrátil zo zahraničia, kde bol súkromne. SR vyžaduje covid testy pri návrate z danej krajiny. Zamestnanec si da urobiť covid. Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?
Zamestnanec sa vrátil zo zahraničia, kde bol súkromne. SR nevyžaduje covid testy pri návrate z danej krajiny. Zamestnanec si da urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid ). Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?
- Článek
Ak zamestnanec musí v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo počas vyhláseného núdzového stavu vykonávať prácu na pracovisku, zamestnávateľ je povinný prijať všetky opatrenia na zaistenie ochrany života, zdravia a bezpečnosti zamestnancov na pracovisku v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o BOZP“). Podľa § 177 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) je zamestnávateľ povinný zabezpečovať svojim zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku.
Kto určuje aké sú faktory práce pri jednotlivých pozíciách? Kto určuje či je posudok v súlade s BOZP a jednotlivými faktormi zaťaženia? Kto kontroluje, či je možné na základe lekárskeho posudku podpísať dohodu o ukončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov? Pri takomto ukončení pracovného pomeru sa posudzujú len zdravotné dôvody súvisiace s prácou?
Firma nakúpila rôzne OOPP (prilby, vesty, montérky, okuliare, obuv, rukavice). Vesty a montérky dala potlačiť logom firmy. Tieto potom rozdala svojim zamestnancom ako aj živnostníkom, ktorí pracujú na stavbe. Ako zaúčtovať v PÚ uvedené ochranné pomôcky + potlač. Sú daňovo uznané aj tie, ktoré dáme živnostníkom, keďže si to vyžaduje zmluva o dielo s investorom?
Aký pitný režim musí zamestnávateľ zabezpečiť a kedy má povinnosť nápoje poskytovať bezplatne?
Vo firma zastávame funkciu autorizovaného bezpečnostného technika na TPP. Zamestnávateľ prostredníctvom delegovanej právomoci od autorizovaného bezpečnostného technika smerom k vedúcim pracovísk nezabezpečí u manažérov výrobných jednotiek, kde sa pracuje s chemickými látkami:
spôsobilosť na prácu cez lekára pracovnú zdravotnú službu,
nie je zadefinované odvetrávanie na pracoviskách (25 % výmeny vzduchu),
používanie náležitých certifikovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov pre prácu s HK a HL, ktoré boli zadefinované v Analýze vyhodnotenia rizík v súčinnosti s náležitým stanovením pre poskytovanie osobných ochranných pracovných prostiedkov a
a zamestnanci majú zdravotné indispozície.
Je pre prípadnú kontrolu SPD, RUVZ a IP a ochranu mojej osoby proti udeleniu pokuty, ktorú by mi mohol zosobniť zamestnávateľ, postačujúce, ak písomne upozorním štatutára na uvedené nedostatky s doloženými faktami a materiálmi s odvolávkou na legislatívu? Predsa § 22 ods. 8 zákona č. 124/2006 Z. z. jasne deklaruje status práva plnenia úloh v oblasti BOZP.
Podnikateľ, ktorý prevádzkuje reštauráciu, núti zamestnancov vykonávať činnosti ako obsluha hostí, umývanie riadu alebo pomocné práce v kuchyni na základe príkazných zmlúv. Odmieta s nimi uzatvoriť pracovnú zmluvu. Nemôže byť takáto prax považovaná za nelegálne zamestnávanie?
Je potrebné aby zamestnávateľ zabezpečil vstupnú lekársku prehliadku aj pracovníkom, s ktorými uzavrel dohodu o vykonaní práce?(Otázka je smerovaná na pracovníkov, ktorí pracujú so zobrazovacími jednotkami.)
Podnikám v oblasti stavebníctva. Vzhľadom na charakter práce poskytujem zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré ponúkajú viacerí predajcovia. Ako zistím, že osobné ochranné prostriedky, ktoré kúpim, splňujú požiadavky predpisov?