Žiadny zodpovedný zamestnávateľ, zamestnanec či bezpečnostný technik nepochybuje o význame hodnotenia rizík na pracoviskách. Posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov, patrí medzi všeobecné povinnosti, ktoré je zamestnávateľ povinný uplatňovať v zmysle zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej "zákon o BOZP"). Jeho hlavným cieľom je ochrana zdravia a bezpečnosti zamestnancov, čím sa podieľa na minimalizovaní možného poškodenia zdravia zamestnancov alebo životného prostredia zavineného pracovnou činnosťou. Zároveň pomáha zamestnávateľovi udržať konkurencieschopnosť a zaručiť efektívny výkon podnikania.
O význame hodnotenia rizík v praxi, ako aj o metódach, ktoré možno pri hodnotení rizík na pracovisku použiť, sa písalo na stránkach časopisu už viackrát a mnoho užitočných informácií o tejto problematike uvádzajú aj webové stránky, ktoré sú odbornej verejnosti známe. Keďže táto povinnosť nie je v slovenskej legislatíve žiadnou novinkou, drvivá väčšina zamestnávateľov si túto povinnosť plní, pričom jej kvalita a úroveň je pravidelne kontrolovaná orgánmi inšpekcie práce. V zmysle zákona o BOZP majú zamestnanci právo aktívne sa podieľať na pravidelnom posudzovaní rizík pri práci. Či tomu tak je aj v praxi, kontrolujú inšpektori práce, aj zástupcovia odborových organizácií.
Väčšina ľudí v produktívnom veku trávi na pracovisku podstatnú časť pracovného dňa, mnoho ráz aj mimo pracovnej doby. Hodnotenie rizík na pracovisku a prijaté opatrenia často nekorešpondujú s tým, ako si chránime svoje zdravie mimo pracoviska. V opačnom prípade by bolo menej zanedbaných preventívnych prehliadok a zbytočných ochorení, nehôd na cestách a iných nežiaducich situácií. Pravdou ostáva, že vo svojom živote hodnotíme takpovediac všetko. Zo širšieho pohľadu prácu verejných činiteľov, úroveň zdravotníctva, školstva, životného prostredia, poskytovaných služieb a mnoho ďalších aspektov, s ktorými sa v každodennom živote stretávame. Z užšieho pohľadu hodnotíme seba, svojho životného partnera a deti, konanie kolegov, priateľov a všetko, čo sa dotýka nás osobne. Naše hodnotenia sú často povrchné a impulzívne, ovplyvnené vonkajšími vplyvmi, názormi verejnosti, priateľov a inými faktormi, ktoré nemajú veľa spoločného s kvalitným hodnotením.
Prehodnotenie priorít, ktoré sú predpokladom pre zdravý, spokojný a úspešný život, je úplne odlišné u ľudí rôzneho veku. Iné sú naše priority, pokým sme mladí a zdraví, iné sú u ľudí v zrelom veku a tých, ktorých postihne niečo nečakané, ako napríklad choroba alebo strata životných istôt. Za deti rozhodujú rodičia, a aj keď im chcú len to najlepšie, nie vždy to tak dopadne. Hlavne vtedy, keď od nich očakávajú, že naplnia ich nezrealizované túžby a ambície. Našťastie tomu tak nie je vždy a mnoho dobrých príkladov dáva sám život. Ak by tomu tak nebolo, svet by nepoznal mnohé osobnosti, ktoré sa napriek nesúhlasu rodičov stali slávnymi spisovateľmi, umelcami, športovcami, alebo jednoducho bežnými jedincami, ktorí ani nemusia vynikať v tom, čo robia, avšak ich rozhodnutie im prináša radosť z toho, čomu dali prioritu a spokojnosť z ich vlastného života.
Pri hodnotení priorít má na človeka veľký vplyv nielen jeho povaha, ale aj prostredie, v ktorom vyrastá a v ktorom sa pohybuje. Zodpovedný jedinec by si mal položiť otázku, čo je pre neho dôležité, čomu sa venovať a čoho sa vzdať, a to nielen vtedy, keď nestíha všetko podľa svojich predstáv. Aj pri takom hodnotení je na mieste pôvodné rozhodnutia prehodnocovať a prispôsobiť novým, zmeneným okolnostiam.
Pri dôkladnejšom hodnotení sú na mieste napríklad otázky:
-Aké riziko podstupujeme, keď zanedbávame preventívne lekárske prehliadky?
-Malým rizikom môže byť menší zubný kaz, o väčšom riziku by sa dalo hovoriť, keď stratíme zub, prípadne dôjde k vážnejšiemu ochoreniu.
-Aké riziko podstupujeme, ak dlhodobo preťažujeme svoj organizmus, nedoprajeme si čas na relax a žijeme v permanentnom strese?
Má význam obetovať kariéru na úkor rodiny alebo obetovať rodinu a naplno sa venovať kariére a práci, ktorá nás napĺňa pocitom šťastia a spokojnosti? Nájsť správnu odpoveď a dosiahnuť rovnováhu nie je vôbec jednoduché. Každý jedinec je iný a svet je zaujímavý aj tým, aký je rozmanitý. Správne načasované hodnotenie toho, čo by som chcel dosiahnuť a akým spôsobom, nám môže dať na túto zložitú otázku odpoveď. Navyše, naše hodnotenie môžeme kedykoľvek zmeniť, pokiaľ sa podstatným spôsobom zmenia podmienky v našom živote. Napríklad zmeny súvisiace s pribúdajúcim vekom a stavom nášho zdravia, nástup na materskú dovolenku, strata pôvodného zamestnania, úraz alebo choroba, zmenené okolnosti v rodine a mnohé ďalšie okolnosti. Nikomu nemožno zazlievať, ak sa pre neho práca stane životnou náplňou a jeho koníčkom. Inak by nenapredoval výskum a rozvoj vedy a techniky. Nie každý má ambície byť šéfom, preberať zodpovednosť a rozhodovať za iných. Mnohým, aj šikovným ľuďom viac vyhovuje pracovať buď úplne samostatne, niektorí potrebujú byť vedení a držať sa v ústraní. Nezazlievame ani tým, ktorých prioritou je šport, umenie alebo sa naplno venujú svojej rodine. Dôležité je vedieť vo svojom živote prehodnotiť z času na čas vlastné priority. Hovorí sa, že je šťastím byť v správnom čase na správnom mieste. Ten správny čas už nastal, je to život, ktorý práve žijeme. Odpoveďou, že sme naše životné priority správne zhodnotili, bude naša spokojnosť a vedomie, že žijeme plnohodnotný život.
Zdroj: www.pracovnepravo.sk