Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa začalo viac prejavovať aj environmentálne cítenie obyvateľov. Čoraz častejšie sa prezentoval názor, „že čo je ekologické, to je aj ekonomické“. Následný vývoj u nás však pomaly tento slogan vyvracal a ukazuje sa, že ekologické (aj keď veľmi potrebné), ešte nemusí byť ekonomické. Dôkazom toho sú i mnohé nepredajné výrobky z recyklovaných materiálov, potrebné náklady na sanáciu čiernych skládok, odstraňovanie starých environmentálnych záťaží a mnoho ďalších, ktoré i pri svojej vysokej nákladovosti činností majú priaznivý efekt na zlepšenie kvality životného prostredia. Možno autori uvedeného sloganu mysleli, že každá ekologická činnosť/aktivita musí zákonite priniesť i ekonomický efekt v podobe zisku.
Znižovanie objemu odpadov a recyklácia
Jednou z najväčších hrozieb pre životné prostredie na našej planéte je hrozivo rastúci objem odpadov, najmä z komunálnej sféry. Riešením problému a negatívnych dopadov na životné prostredie je recyklácia a zvyšovanie jej objemu. Zdôrazňuje to i Európska komisia vo svojej "Európskej hierarchii odpadového hospodárstva", kde recyklácia zaujala tretiu priečku pyramídy odpadového hospodárstva.
Výraz "recyklácia" má viacero výkladov, definícií, vyjadrení, ale asi najvýstižnejším je, že
recyklácia je opätovné využitie surovín z odpadu
. V poslednom období sa však slovo recyklácia stalo aj akýmsi "módnym" slovom pre pomenovanie mnohých činností, ktoré s vyššie uvedenou definíciou nemajú veľa spoločného. Je recykláciou napríklad to, keď si celebrita oblečie po druhýkrát drahé šaty či kabelku? Za recykláciu nemožno považovať ani to, keď sa napríklad záhradný nábytok vyrába z
nových, ešte nepoužitých
drevených paliet. Prí