Najneskôr do 5. júla 2020 by mali vo väčšine vstúpiť do účinnosti legislatív členských štátov EÚ zmeny ako nové definície, vyššie recyklačné ciele, minimálne požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, rozšírenie povinného triedeného zberu pre textil do konca roku 2025 či boj s potravinovým odpadom, ktoré prináša tzv. odpadový balík.
Tento odpadový balík tvorí smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/849 z 30. mája 2018, ktorou sa menia smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení; smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov; smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES z 20. decembra o obaloch a odpadoch z obalov.
Odpadový balík a ďalšie požiadavky pre "harmonizovanejšiu" implementáciu smerníc
Zmeny tzv. odpadového balíka, ktorý dopĺňa 6 odpadových smerníc, sú známe najmä vďaka transpozíciám do národných legislatív jednotlivých členských štátov. Tie vyvolali vášnivé debaty na všetkých frontoch, od municipalít cez zberové spoločnosti, recyklátorov, organizácie vykonávajúce povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, výrobcov vyhradených výrobkov, konzultantov v odpadovom hospodárstve či samotných pôvodcov odpadov. Medzi najdiskutovanejšie v prostredí SR patria povinnosť upravovať odpad pred jeho umiestnením na skládke odpadu, vážiace systémy na zvozových autách či zosúladenie definície komunálneho odpadu. Na druhej strane je tu však otázka informovanosti o všetkých súvisiacich dokumentoch. Tie by mali smernice dotvárať a určovať jednotné postupy ich implementácie do národných legislatív, a tak ich zavedenie do praxe zjednodušiť (napr. bod