Uvedenou otázkou sa koncom roka 2022 zaoberal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo svojom rozhodnutí vo veci Porr Bau GmbH [1]. Súdny dvor v danom prípade vyhodnotil, že výkopová zemina môže byť, ak sú dodržané stanovené špecifické podmienky, kvalifikovaná ako vedľajší produkt, na ktorý sa nevzťahuje odpadový režim, resp. môže dosiahnuť stav konca odpadov. Vzhľadom na skutočnosť, že vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 344/2022 Z. z. o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií, účinnou od 25. októbra 2022, boli krátko pred vyhlásením tohto rozsudku aj do nášho právneho poriadku zavedené kritériá pre nekontaminovanú výkopovú zeminu, je vhodné uvedené rozhodnutie priblížiť a posúdiť súlad našej legislatívy s ním.
Má sa výkopová zemina považovať za odpad alebo nie?
Vydáno:
19 minút čítania
Predmet konania sporu
Predmetom konania pred Súdnym dvorom mal byť pôvodne výklad článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len "Smernica o odpade"), ktorý sa venuje podmienkam, za ktorých možno dosiahnuť tzv. stav konca odpadu, a teda podmienkam, kedy prestáva byť odpad odpadom.
Súdny dvor pred vydaním rozsudku vo veci Porr Bau GmbH vs. Bezirkshauptmannschaft Graz Umgebung, vedenej pod C-238/21, zo dňa 17. novembra 2022 (ďalej len "Rozsudok") však dospel k záveru, že v predmetnom konaní bude účelnejšie, ak sa bude venovať výkladu viacerých ustanovení Smernice o odpade - konkrétne článku 3 bod 1, článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1.
Skutkový stav veci
Spoločnosť Porr Bau GmbH bola na účely kultivácie pôdy, resp. zlepšenia kvality poľnohospodárskych plôch, požiadaná zo strany viacerých poľnohospodárov o dodanie výkopovej zeminy, ktorú mala získať pri výkopových prácach na poľnohospodárskych pozemkoch. Išlo pritom o nekontaminovaný výkopový materiál kvalitatívnej triedy A 1, ktorý je podľa rakúskeho práva triedou najvyššej kvality pre výkopovú pôdu a v súlade s týmto právom je takéto použitie dotknutej zeminy pre zamýšľané terénne úpravy vhodné a povolené.
Na základe uvedeného preto požiadala spoločnosť príslušný správny orgán (Bezirkshauptmannschaft Graz Umgebung) o to, aby konštatoval, že výkopová zemina, ktorú dodala, nepredstavuje odpad a súčasne, že plánované práce nepredstavujú činnosť podliehajúcu povinnosti zaplatiť poplatok za kontamináciu.
Rakúsky správny orgán po posúdení žiadosti vydal rozhodnutie, v zmysle ktorého konštatoval, že pôda vykopaná pri výkopových prácach na poľnohospodárskych pozemkoch predstavuje odpad podľa rakúskeho zákona o odpadovom hospodárstve, a teda dodaná výkopová zemina spoločnosťou Porr Bau GmbH neprestala byť odpadom - najmä z dôvodu, že nemali byť dodržané formálne kritériá stanovené spolkovým plánom odpadového hospodárstva.
Spoločnosť Porr Bau GmbH podala následne proti rozhodnutiu správneho orgánu žalobu na príslušný vnútroštátny súd (Landesverwaltungsgericht Steiermark), ktorý sa v rámci zodpovedania prejudiciálnych otázok obrátil na Súdny dvor.
Vnútroštátny súd sa totiž domnieval, že stav, keď odpad prestáva byť odpadom, je podľa aktuálne platného rakúskeho právneho rámca obmedzený spôsobom, ktorý je v rozpore s právom Európskej únie. V súčasnosti vedú k tomu, aby odpad prestal byť odpadom, iba dve činnosti: príprava na opätovné použitie prostredníctvom kontroly, čistenia alebo opravy alebo skutočné použitie dotknutého materiálu na účely nahradenia surovín. Pokiaľ ide o výkopovú zeminu, mali byť kritériá u