V hospodárstve EÚ sa v súčasnosti využíva 16 ton materiálu na osobu za rok. Z uvedeného množstva sa 6 ton stáva odpadom. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade uvádza, že: „odpad je každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť“ [1][2]. Aj keď sa nakladanie s odpadom v EÚ neustále zlepšuje, Európske hospodárstvo v súčasnosti stráca značné množstvo potenciálnych „druhotných surovín“, ako sú kovy, drevo, sklo, papier, plasty, elektroodpad v odpadoch [3].
V roku 2010 predstavovala celková produkcia odpadov v EÚ 2,5 miliárd ton. Z tohto odpadu bol recyklovaný len obmedzený (aj keď rastúci) podiel (36 %). Zvyšok bol skládkovaný alebo spálený a bolo možné z neho recyklovať alebo opätovne použiť približne 600 miliónov ton. Z hľadiska komunálneho odpadu, t.j. odpadu prevažne z domácností, každá osoba v Európe vyrába v súčasnosti v priemere polovicu tony takéhoto odpadu. Len 40 % z nich sa opätovne využíva alebo recykluje. V niektorých krajinách však stále viac ako 80 % smeruje na skládku [3]. Prístup EÚ k odpadovému hospodárstvu je založený na "hierarchii odpadového hospodárstva", v ktorej sa pri tvorbe politiky v oblasti odpadov a pri nakladaní s odpadom ustanovili nasledujúce priority: predchádzanie vzniku odpadu (prevencia), príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie (napr. energetické zhodnocovanie) a ako najmenej preferovaná možnosť je zneškodnenie (napr. skládkovanie a spaľovanie) [1]. Export recyklovateľných surovín