Príspevok sa zaoberá najmä obsahom a postupom prijímania zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu a organizačného poriadku spoločného obecného úradu, pričom prináša tiež viaceré praktické príklady a upozornenia.
Spoločný obecný úrad predstavuje možnosť riešenia výkonu decentralizovanej štátnej správy viacerými samosprávami. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasná právna úprava neupravuje určité otázky výkonu decentralizovanej miestnej štátnej správy, starostovia obcí, ktoré sú sídlami spoločného obecného úradu, sú nútení prijímať vnútorné predpisy. Keďže ide o vnútorné normatívne predpisy, musia tieto predpisy spĺňať určité predpoklady dané správnym právom. Významným vnútorným predpisom, ktorý upravuje organizáciu, ale aj fungovanie spoločného obecného úradu, je jeho organizačný poriadok, ktorý však vychádza zo zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu.
Spoločný obecný úrad a jeho vznik
Rámcové právne vzťahy, ale len v rámci spoločného obecného úradu, a vzťahy, ktoré sa týkajú obcí, ktoré sú zmluvnými stranami spoločného obecného úradu, je potrebné upraviť
v zmluve o zriadení spoločného obecného úradu.
V tejto zmluve sa môžu upraviť nielen právne vzťahy pri výkone delegovanej štátnej správy, ale aj prípadné vzťahy právnej zodpovednosti, pokiaľ by došlo k porušeniu zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu zmluvnou stranou (obcou).Príklad č. 1
Spoločný obecný úrad vydal stavebné povolenie, ktoré podpísal zamestnanec obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu. Uvedené stavebné povolenie bolo doručené stavebníkovi. Konal zamestnanec obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, v súlade s platným právom?
Spoločný obecný úrad
nemá vlastnú právnu subjektivitu.
Ide o podstatné právne konštatovanie, keďže sa týka možností činnosti spoločného obecného úradu v kontexte výkonu úloh delegovanej štátnej správy. Spoločný obecný úrad nemôže vydávať rozhodnutia v rámci konaní decentralizovaného výkonu štátnej správy. Uvedený úrad môže len pripravovať písomné podklady, prípadne zisťovať fakty a dôkazy, ktoré sú potrebné pre meritórne rozhodnutie v danej záležitosti, pričom rozhodnutie môže vydať len orgán, ktorý je na to oprávnený podľa platnej právnej úpravy, teda obec, ktorá je zmluvnou stranou zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu a ktorá je príslušná na rozhodnutie.V tomto prípade teda platí, že spoločný obecný úrad nemôže vydávať stavebné povolenie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon"), môže však pripraviť jednotlivé písomnosti na podpis pre starostu obce, ktorá má postavenie stavebného úradu podľa právnej úpravy. Takéto stavebné povolenie podpísané zamestnancom obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, by nemalo žiadne právne účinky.
Tiež platí, že spoločný obecný úrad nemá žiadnu z právnych spôsobilostí, ktoré sú potrebné na to, aby mohol vystupovať v akomkoľvek procesnom konaní v rámci decentralizovanej štátnej správy.
Možno preto uviesť, že uvedený zamestnanec nekonal v súlade s platnými právnymi predpismi, keďže stavebné povolenie môže podpísať len starosta obce, ktorá je stavebným úradom v danom prípade.
Vzhľadom na to, že vytvorením spoločného obecného úradu nezanikajú jednotlivé obce, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, nedochádza teda k zániku ich právnej subjektivity, zriaďovanie spoločných obecných úradov je efektívnou možnosťou riešenia výkonu jednotlivých kompetenčných okruhov decentralizovanej štátnej správy. Podstatným právnym úkonom, ktorým sa právne zakladá spoločný obecný úrad, je zmluva o zriadení spoločného obecného úradu.