Príspevok analyzuje klimatické dopady jednotlivých činností nakladania s odpadom vyjadrených v hierarchii odpadového hospodárstva. Uvedené dopady sa autor snaží premietnuť do slovenskej reality komunálneho odpadového hospodárstva. Analýza súčasne zahŕňa aj zahraničné prístupy k nakladaniu s komunálnym odpadom.
Klimatické dopady skládok neboli v médiách a verejnosťou donedávna diskutované. Postoj ku klimatickým zmenám bol ovplyvnený predovšetkým priemyslom, hospodárskou produkciou, dopravou a motorizmom. Najmä nemecké súdy riešili v nedávnom období kvalitatívne nevyhovujúci stav ovzdušia v mestách. V nemeckom prostredí zarezonovali najmä súdne rozhodnutia vo vzťahu k mestám Frankfurt a Berlín, ktoré im nariaďovali aktualizovať plány kvality ovzdušia. [1] Súčasná klimatická kríza vyvolala diskusie k príčinám globálneho otepľovania a postupne začína upriamovať pozornosť aj k dopadom skládkovania komunálneho odpadu. Odborná verejnosť poukazuje na skutočnosť, že pri zohľadňovaní všetkých spôsobov nakladania s odpadmi je nevyhnutné brať do úvahy viacero aspektov. Jedným z nich je aj podmienka, aby nedochádzalo k poškodzovaniu iných zložiek životného prostredia. Uvedená podmienka vyplýva z politiky životného prostredia zakotvenej v čl. 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ktorého:
"Politika životného prostredia Únie sa zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie. Vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ."
Jedným z hlavných cieľov do budúcnosti - aj v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva - zostáva čo najväčšie odstraňovanie odpadov ukladaním na skládky. Odborná verejnosť preto tvrdí, že je nevyhnutné kombinovať opatrenia, ako sú recyklácia odpadov a ich energetické využitie. Na druhej strane však veda jedným dychom dodáva, že prílišné zameranie na budovanie zariadení na energetické využitie odpadov môže viesť k poškodzovaniu ovzdušia, pričom uvádza príklady zo švédskeho prostredia. [2]
Napriek uvedeným skutočnostiam, skládkovanie odpadov zostáva na "dne" hierarchie odpadového hospodárstva. Právo síce zakotvuje poplatky spojené s prevádzkovaním skládok odpadov, ktoré sú prejavom princípu "znečisťovateľ platí", avšak význam uvedeného princípu v práve životného prostredia treba vnímať aj v kontexte princípu predbežnej opatrnosti a