17/1992 Zb.
ZÁKON
z 5. decembra 1991
o životnom prostredí
Zmena: 127/1994 Z.z.
Zmena: 287/1994 Z.z.
Zmena: 171/1998 Z.z.
Zmena: 211/2000 Z.z.
Zmena: 332/2007 Z.z.
Zmena: 388/2021 Z.z.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
vychádzajúc
zo skutočnosti, že človek je spolu s ostatnými organizmami neoddeliteľnou súčasťou
prírody,
pripomínajúc si prirodzenú vzájomnú závislosť človeka a ostatných organizmov,
rešpektujúc pritom právo človeka pretvárať prírodu v súlade s princípom trvalo udržateľného
rozvoja,
vedomé si svojej zodpovednosti za zachovanie priaznivého životného prostredia budúcom
generáciám a
zdôrazňujúc právo na priaznivé životné prostredie ako jedno zo základných práv človeka,
uznieslo sa na tomto zákone:
§ 1
Účel zákona
Zákon vymedzuje základné pojmy a ustanovuje základné zásady ochrany životného
prostredia a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu
životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov; vychádza pritom z princípu
trvalo udržateľného rozvoja.
ZÁKLADNÉ POJMY
§ 2
Životné prostredie
Životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie
organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú
najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.
§ 3
Ekosystém
Ekosystém je funkčná sústava živých a neživých zložiek životného prostredia,
ktoré sú navzájom spojené výmenou látok, tokom energie a odovzdávaním informácií
a ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom priestore a čase.
§ 4
Ekologická stabilita
Ekologická stabilita je schopnosť ekosystému vyrovnávať zmeny spôsobené vonkajšími
činiteľmi a zachovávať svoje prirodzené vlastnosti a funkcie.
§ 5
Únosné zaťaženie územia
Únosné zaťaženie územia je také zaťaženie územia ľudskou činnosťou, pri ktorom
nedochádza k poškodzovaniu životného prostredia, najmä jeho zložiek, funkcií ekosystémov
alebo ekologickej stability.
§ 6
Trvalo udržateľný rozvoj
Trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti je taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim
generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje
rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov.
§ 7
Prírodné zdroje
(1) Prírodné zdroje sú tie časti živej alebo neživej prírody, ktoré človek
využíva alebo môže využívať na uspokojovanie svojich potrieb.
(2) Obnoviteľné prírodné zdroje majú schopnosť sa pri postupnom spotrebúvaní
čiastočne alebo úplne obnovovať, a to samy alebo za prispenia človeka. Neobnoviteľné
prírodné zdroje spotrebúvaním zanikajú.
§ 8
Znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia
(1) Znečisťovanie životného prostredia je vnášanie takých fyzikálnych, chemických
alebo biologických činiteľov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti,
ktoré sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie.
(2) Poškodzovanie životného prostredia je zhoršovanie jeho stavu znečisťovaním
alebo inou ľudskou činnosťou nad mieru ustanovenú osobitnými predpismi.
§ 9
Ochrana životného prostredia
Ochrana životného prostredia zahŕňa činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu
alebo poškodzovaniu životného prostredia alebo sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie
obmedzuje a odstraňuje. Zahŕňa ochranu jeho jednotlivých zložiek, alebo konkrétnych
ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu životného prostredia ako celku.
ZÁSADY OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
§ 12
(1) Prípustnú mieru znečisťovania životného prostredia určujú medzné hodnoty
ustanovené osobitnými predpismi; tieto hodnoty sa určia v súlade s dosiahnutým stavom
poznania tak, aby sa neohrozovalo zdravie ľudí a aby sa neohrozovali ďalšie živé
organizmy a ostatné zložky životného prostredia.
(2) Medzné hodnoty sa musia určiť s prihliadnutím na možné kumulatívne pôsobenie
alebo spolupôsobenie znečisťujúcich látok a činností.
§ 13
Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo
nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť
o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré
majú poškodeniu zabrániť.
§ 14
Je zakázané dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad,1) ktorý nebol
vyprodukovaný na území Slovenskej republiky.
POVINNOSTI PRI OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
§ 17
(1) Každý je povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, predchádzať
znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé
dôsledky svojej činnosti na životné prostredie.
(2) Každý, kto využíva územie alebo prírodné zdroje, projektuje, vykonáva
alebo odstraňuje stavby, je povinný také činnosti vykonávať len po zhodnotení ich
vplyvov na životné prostredie a zaťaženie územia, a to v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom a osobitnými predpismi.
(3) Každý, kto hodlá zaviesť do výroby, obehu alebo spotreby technológie,
výrobky a látky, alebo kto ich hodlá dovážať, je povinný zabezpečiť, aby spĺňali
podmienky ochrany životného prostredia a aby v prípadoch ustanovených týmto zákonom
a osobitnými predpismi boli posúdené z hľadiska ich možných vplyvov na životné prostredie.
§ 18
(1) Každý, kto svojou činnosťou znečisťuje alebo poškodzuje životné prostredie
alebo kto využíva prírodné zdroje, je povinný na vlastné náklady zabezpečovať sledovanie
tohto pôsobenia a poznať jeho možné dôsledky.
(2) zrušený od 1.9.1998.
§ 19
Každý, kto zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia alebo že k nemu
už došlo, je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie
hrozby alebo na zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu
štátnej správy; povinnosť zasiahnuť nemá ten, kto by tým ohrozil život alebo zdravie
svoje alebo blízkej osoby.1a)
POSUDZOVANIE VPLYVOV ČINNOSTÍ NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
POSUDZOVANIE VPLYVOV ČINNOSTÍ A ICH DÔSLEDKOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE PRESAHUJÚCICH
ŠTÁTNE HRANICE
ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ PRI OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
§ 27
(1) Každý, kto poškodzovaním životného prostredia alebo iným protiprávnym
konaním spôsobil ekologickú ujmu, je povinný obnoviť prirodzené funkcie narušeného
ekosystému alebo jeho časti. Ak to nie je možné alebo z vážnych dôvodov účelné, je
povinný ekologickú ujmu nahradiť iným spôsobom (náhradné plnenie); ak to nie je možné,
je povinný nahradiť túto ujmu v peniazoch. Súbeh týchto náhrad sa nevylučuje. Spôsob
výpočtu ekologickej ujmy a ďalšie podrobnosti ustanoví osobitný predpis.
(2) O uložení povinnosti podľa odseku 1 rozhodne príslušný orgán štátnej
správy.
(3) Oprávneným zo spôsobenej ekologickej ujmy je štát; podrobnosti ustanovia
zákony Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady.
(4) Pre ekologickú ujmu sa použijú všeobecné predpisy o zodpovednosti za
škodu a o náhrade škody, pokiaľ odseky 1 až 3 neustanovujú inak.
(5) Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie sú dotknuté všeobecné predpisy o zodpovednosti
za škodu a o náhrade škody.
§ 28
Sankcie za poškodzovanie životného prostredia
(1) Orgány pre životné prostredie uložia pokutu
a) až do výšky 1 000 000
Kčs právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá pri svojej činnosti
porušením právnych predpisov spôsobí ekologickú ujmu,
b) až do výšky 500 000 Kčs právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie,
ktorá neurobí opatrenia na nápravu alebo neupozorní orgán štátnej správy (§ 19).
(2) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď orgán pre životné prostredie
zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu
povinnosti došlo.
(3) Uložením pokuty nie sú dotknuté všeobecné predpisy o náhrade škody.
§ 29
Za porušenie povinností ustanovených osobitnými predpismi o ochrane životného
prostredia sa ukladajú pokuty alebo iné opatrenia podľa týchto predpisov; tým nie
sú dotknuté prípadná trestná zodpovednosť ani zodpovednosť za škodu podľa všeobecných
právnych predpisov.
§ 30
Príslušné orgány štátnej správy pre životné prostredie sú oprávnené v prípadoch,
keď hrozí závažné poškodenie životného prostredia alebo keď k poškodeniu už došlo,
rozhodnúť o dočasnom zastavení alebo obmedzení činnosti, ktorá môže toto poškodenie
spôsobiť alebo ho už spôsobila, na dobu najdlhšie 30 dní (predbežné opatrenia) a
súčasne navrhnúť opatrenia na nápravu vecne príslušným orgánom štátnej správy. Podrobnosti
ustanovia osobitné predpisy.
EKONOMICKÉ NÁSTROJE
§ 31
Za znečisťovanie životného prostredia, prípadne jeho zložiek a za hospodárske
využívanie prírodných zdrojov platia fyzické alebo právnické osoby dane, poplatky,
odvody a ďalšie platby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
OSOBITNÉ USTANOVENIA O INFORMÁCIÁCH O ŽIVOTNOM PROSTREDÍ
§ 33a
Zverejňovanie informácií o znečisťovaní životného prostredia
(1) Fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá je
podľa osobitných predpisov alebo rozhodnutí vydaných na ich základe povinná merať
množstvo určeného druhu vypúšťanej látky (emisie) do ovzdušia alebo do vôd alebo
sledovať iný vplyv ňou prevádzkovaného zariadenia na životné prostredie, je povinná
zverejňovať výsledky týchto meraní a sledovaní vo všeobecne zrozumiteľnej forme a
na všeobecne ľahko prístupnom mieste pravidelne do 10 dní po uplynutí každého mesiaca,
v ktorom mala takúto povinnosť, a súhrnne do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka.
(2) Zo zverejnených výsledkov meraní a sledovaní musí byť zrejmé, aké znečistenie
životného prostredia príslušné zariadenie spôsobilo a v akom vzťahu boli namerané
hodnoty k zákonným alebo povoleným limitným hodnotám.
(3) Povinnosť neodkladne informovať verejnosť má aj fyzická osoba oprávnená
na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá spôsobila vážne ohrozenie alebo poškodenie
životného prostredia najmä v dôsledku prevádzkovej nehody (havárie), požiaru alebo
dopravnej nehody. V informácii uvedie v rozsahu, v akom jej je známy, stručný opis
nehodovej udalosti, príčiny jej vzniku, mieru a rozsah poškodenia alebo ohrozenia
životného prostredia, prípadne jeho jednotlivých zložiek, a prijaté nápravné opatrenia.
Forma a rozsah informovania verejnosti musia zodpovedať druhu, vážnosti a rozsahu
ohrozenia alebo poškodenia životného prostredia a možnostiam povinnej osoby.
(4) Splnením povinnosti podľa odseku 3 nie je dotknutá oznamovacia povinnosť
ani iné povinnosti podľa osobitných predpisov. 2)
§ 33b
Správa o stave životného prostredia
(1) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky za každý rok zverejní
správu o stave životného prostredia v Slovenskej republike. Príslušné ústredné orgány
štátnej správy Slovenskej republiky 3) mu poskytnú potrebné podklady.
(2) Správu podľa odseku 1 vydá ministerstvo do 15. decembra nasledujúceho
roka. Príslušné ústredné orgány mu poskytnú podklady do 31. augusta nasledujúceho
roka.
(3) Správa podľa odseku 1 bude prístupná na Ministerstve životného prostredia
Slovenskej republiky, na Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ako aj na krajských
úradoch životného prostredia a na obvodných úradoch životného prostredia.
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 34
(1) Využívanie územia, prírodných zdrojov, stavieb, technológií, výrobkov
a látok, ktoré nezodpovedá ustanoveniam tohto zákona a podmienkam vyplývajúcim z
osobitných predpisov o ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia, musí byť
uvedené do súladu s týmito predpismi v lehotách nimi ustanovených.
(2) Pokiaľ sa v lehotách ustanovených osobitnými predpismi nedosiahne súlad
podľa odseku 1, musí sa činnosť obmedziť alebo zastaviť. Rozhodnutie vydajú príslušné
orgány štátnej správy.
§ 34a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022
Ustanovenie § 14 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi
odpadmi podľa osobitného predpisu4) pri plnení povinností podľa zmlúv uzatvorených
pred 1. októbrom 2021. Ustanovenie § 14 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na nakladanie
s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu4) pri plnení povinností podľa
dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred dňom účinnosti tohto zákona, ak je predmetom
dodatku k zmluve výhradne rozsah doby plnenia zmlúv uzatvorených pred dňom účinnosti
tohto zákona. Držiteľom povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného
predpisu4) sa odo dňa účinnosti tohto zákona zakazuje uzatvorenie nových zmlúv, ktoré
by viedli k porušeniu zákazu podľa ustanovenia § 14 tohto zákona. Držiteľom povolení
na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu4) sa odo dňa účinnosti
tohto zákona zakazuje uzatvorenie alebo plnenie dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred
dňom účinnosti tohto zákona, ktorých predmetom je zvýšenie objemu rádioaktívneho
odpadu alebo zvýšenie aktivity rádioaktívneho odpadu alebo zmena druhu rádioaktívneho
odpadu.
§ 35
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Zákon č. 127/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 1994.
Zákon č. 287/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1995.
Zákon č. 171/1998 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 1998.
Zákon č. 211/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2001.
Zákon č. 332/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2007.
Zákon č. 388/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2022.
Havel v.r.
Dubček v.r.
Čalfa v.r.
1) § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový
zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1a) § 116 Občianskeho zákonníka.
2) Napríklad § 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti,
výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č.
499/1991 Zb., § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z.z., § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 51 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách.
3) Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
4) § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z.z.