Príspevok sa venuje téme skončenia pracovného pomeru s tehotnou zamestnankyňou, ako aj právam a povinnostiam zamestnávateľa vo vzťahu k takejto zamestnankyni, a to najmä vzhľadom na zvýšenú ochranu, ktorú jej poskytuje platná legislatíva.
Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") pracovný pomer na základe právneho úkonu možno skončiť týmito spôsobmi:
a)
dohodou,
b)
výpoveďou,
c)
okamžitým skončením,
d)
skončením v skúšobnej dobe.
Pre všetky uvedené formy skončenia pracovného pomeru stanovuje legislatíva osobitné podmienky, ktoré je potrebné dodržať pri ich uplatnení.
V súlade s § 40 ods. 6 Zákonníka práce sa za tehotnú zamestnankyňu považuje zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie. Obe uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Ak zamestnankyňa písomne neinformovala zamestnávateľa alebo mu nepredložila lekárske potvrdenie (napr. tehotenskú knižku), nie je možné takúto zamestnankyňu považovať na účely Zákonníka práce za tehotnú. Za tehotnú teda napríklad nemožno pokladať zamestnankyňu v prípade, ak informovala o svojom stave zamestnávateľa iba ústne, alebo preto, že zamestnankyňa vykazuje znaky, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť záver o tom, že je tehotná.
Ochrana tehotných zamestnankýň je základnou súčasťou Zákonníka práce, čo vyplýva napríklad z dikcie úvodných článkov Zákonníka práce (čl. 6). K tomu patrí aj ochrana tehotnej zamestnankyne pred skončením pracovného pomeru práve z dôvodu, ktorý spočíva v jej tehotenstve.