Príspevok sa zaoberá právnou úpravou dohody o skončení pracovného pomeru. S ohľadom na rozhodnutia súdov je v ňom poukázané na charakteristiku dohody o skončení pracovného pomeru, najmä na vymedzenie dôvodov skončenia pracovného pomeru a dátumu skončenia pracovného pomeru, na právo zamestnanca na poskytnutie odstupného a tiež na právo zamestnanca a zamestnávateľa domáhať sa na súde určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru.
Dohoda o skončení pracovného pomeru je podľa § 59 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom (§ 60 ods. 1). Dohodou možno ukončiť pracovný pomer na neurčitý čas, ako aj na určitú dobu, pričom dohodou možno skončiť pracovný pomer aj v skúšobnej dobe.
Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne (§ 60 ods. 2). Hoci Zákonník práce vyžaduje písomnú formu dohody o skončení pracovného pomeru, jej nedodržanie v nadväznosti na § 17 Zákonníka prácevšak nespája s právnym následkom neplatnosti právneho úkonu. Aj ústna dohoda o skončení pracovného pomeru teda môže byť platnou (rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoPr/3/2012z 21. januára 2013). Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi (