JUDr. Jana Gallová

Obce a mestá okrem množstva iných pôsobností majú aj postavenie správcov miestnych daní a poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Táto pôsobnosť patrí do oblasti ich samosprávnej pôsobnosti. Cieľom tohto článku je na praktických príkladoch poukázať na niektoré chyby zaužívané v aplikačnej praxi niektorých obcí a miest, ktoré môžu spôsobiť ujmu na právach daňovníkov alebo aj miest a obcí.

Niektorí stavebníci žiadajú od stavebných úradov – obcí a miest (ďalej len „stavebný úrad“) povoliť umiestnenie a realizáciu stavby pri spoločnej vlastníckej hranici so susedným pozemkom (rozumie sa menej ako 2 m od tejto hranice) alebo na tejto vlastníckej hranici. Takéto požiadavky stavebníkov so sebou prinášajú viaceré otázky, ktoré musí stavebný úrad vyriešiť, aby dospel k zákonnému racionálnemu a presvedčivému výsledku, t. j. k záveru o povolení, resp. nepovolení takejto stavby.

Pravdepodobne každá obec (mesto, mestská časť, samosprávny kraj) má v menšom či väčšom rozsahu skúsenosť s netrestným dozorom prokuratúry. Cieľom tohto článku je ozrejmiť podstatu a zmysel netrestnej mimosúdnej pôsobnosti prokuratúry a jej význam vo vzťahu k obciam (obdobne to platí aj vo vzťahu k mestám, mestským častiam a samosprávnym krajom), so zameraním najmä na všeobecne záväzné nariadenia obcí podľa § 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).

V aprílovom čísle časopisu sme priniesli prvú časť príspevku, ktorý bol zameraný na úvod do problematiky previazanosti posudzovania vplyvov navrhovaných činností a ich zmien na životné prostredie a následných povoľovacích konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len „stavebný zákon“), ako aj na povinnosti orgánu EIA voči stavebnému úradu. V májovom čísle prinášame pokračovanie príspevku, v ktorom sa možno dočítať o povinnostiach stavebného úradu ako povoľovacieho orgánu voči orgánu EIA, ktorý navrhovanú činnosť posudzoval, ako aj o niektorých problémoch z aplikačnej praxe. 

Ochrana životného prostredia sa oprávnene dostáva čoraz viac do popredia. Právna úprava v tejto súvislosti ukladá viaceré povinnosti aj obciam a mestám v rámci výkonu prenesenej štátnej správy ako stavebným úradom (ďalej len „stavebný úrad“).

V poslednej časti seriálu prinášame podrobne spracované informácie o dodatočnom povolení stavby a napokon o nariadení odstránenia stavby podložené aktuálnou legislatívou a praxou.

V marcovom čísle časopisu prinášame pokračovanie seriálu od autorky JUDr. Gallovej, ktorá podrobne spracovala tému dodatočné povolenie stavby. V tretej časti seriálu sa dočítate o postupe stavebného úradu po splnení výzvy stavebníkom o dodatočnom povolení stavby a ďalšie zaujímavé informácie z tejto oblasti.

Vo februárovom čísle časopisu sa v druhej časti tohto príspevku dočítate o dodatočnom povolení stavby, ktorá podlieha konaniu podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon").

V rámci výkonu prenesenej štátnej správy obce a mestá ako stavebné úrady (ďalej aj "stavebné úrady") konajú a rozhodujú i o nepovolených - nelegálnych, tzv. čiernych stavbách a o nepovolených terénnych úpravách a iných činnostiach v území (pozn. autorky: pre lepšiu prehľadnosť tohto článku nie sú všade pri nepovolenej stavbe uvádzané aj nepovolené terénne úpravy a iné činnosti). Táto problematika často vzbudzuje záujem širokej verejnosti a niekedy i opodstatnenú nespokojnosť s postupom a rozhodovaním stavebných úradov o nepovolených stavbách. Cieľom tohto článku je opísať postup stavebných úradov pri riešení tejto problematiky, ktorý je "pokrytý" zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon"), ale tiež snaha hľadať aj pomocou analógie (legis) prijateľné, racionálne riešenia pre prípady, ktoré priamo nerieši.

Postup obce v konaní o proteste prokurátora JUDr. Jana Gallová Obce a mestá vykonávajú množstvo samosprávnych pôsobností i prenesenú štátnu správu. Je im zverené konanie a rozhodovanie o právach,...

Pri výkone pôsobnosti obcí a miest ako stavebných úradov je dôležité rozlišovať, akú námietku vznesie účastník konania uskutočňovaného podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon"), keďže od toho závisí ďalší postup stavebného úradu.

V konaniach uskutočňovaných podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") sa obce a mestá v postavení stavebných úradov pomerne často stretávajú s námietkami účastníkov konania, najmä v územných a stavebných konaniach (§ 36, § 61 stavebného zákona).

Obce a mestá v rámci výkonu pôsobnosti ako stavebné úrady môžu v právnom režime ohlásenia povoľovať širokú škálu stavieb. Patria k nim i často stavebníkmi - laikmi svojpomocne uskutočňované "klasické" drobné stavby. Svojou početnosťou, umiestňovaním v území, kvalitou vyhotovenia i údržby pozitívne alebo i negatívne dotvárajú charakter toho - ktorého územia. Cieľom tohto článku je poukázať predovšetkým na špecifiká administratívneho konania o ohlásení drobnej stavby, na niektoré problémy v aplikačnej praxi a na možnosť stavebného úradu zabezpečiť nápravu v prípade vydania nezákonného opatrenia - oznámenia stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej drobnej stavby (ďalej len "súhlas").

V nadväznosti na decentralizáciu štátnej správy na územnú samosprávu prešiel na obce [mestá, vyššie územné celky (ďalej len "VÚC")] právnou úpravou vymedzený majetok štátu. Boli medzi ním aj stavby postavené na majetkovoprávne neusporiadaných pozemkoch. Mnohé obce (mestá, VÚC) tak boli vystavené závažnému problému, ktorý sa niektorým z nich z rôznych dôvodov ani dosiaľ nepodarilo vyriešiť. Predovšetkým pre rozdrobenosť pozemkov, zdĺhavosť a komplikovanosť procesu majetkovoprávneho usporiadania a nedostatok finančných prostriedkov.

Obce a mestá v rámci preneseného výkonu štátnej správy, s účinnosťou od 1. januára 2003 v zmysle § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") vykonávajú pôsobnosť prvostupňových stavebných úradov. Uskutočňujú rôzne druhy administratívnych konaní, na ktoré sa vzťahujú príslušné ustanovenia stavebného zákona a naň nadväzujúce právne predpisy, v závislosti od toho, čo je predmetom konkrétneho administratívneho konania.

Orgány verejnej správy majú významnú pôsobnosť - vykonávajú verejno-mocenské oprávnenia. Uskutočňujú administratívne konania, v ktorých konajú a rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Tým nadobúdajú na význame aj administratívne spisy dokumentujúce priebeh takýchto administratívnych konaní a ich odlišnosť od spisov vzťahujúcich sa na inú činnosť týchto orgánov. Na tieto administratívne konania sa (až na výnimky) subsidiárne vo väčšom či v menšom rozsahu vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len "správny poriadok").

Koncentračná zásada v územných a stavebných konaniach JUDr. Jana Gallová Kvalifikovaný výkon prenesenej štátnej správy v oblasti stavebníctva obcami a mestami ako prvostupňovými stavebnými úradmi, je účinnou cestou na...