Logo ROPO

Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Skúšobná doba v pracovnom práve

Dátum: Rubrika: Pracovné právo a mzdy

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou skúšobnej doby v pracovnom práve. V príspevku je vzhľadom na rozhodovaciu činnosť súdov poukázané na základnú charakteristiku skúšobnej doby, podmienky jej dohodnutia, trvanie skúšobnej doby, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ako aj na zásadu rovnakého zaobchádzania pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Právna úprava skúšobnej doby je obsiahnutá predovšetkým v ustanovení § 45 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce").
Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná
(§ 45 ods. 3 Zákonníka práce). Podľa právnej teórie a rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike platí, že ak pracovnú zmluvu účastníci podpíšu neskôr, Zákonník prácevychádza zo zásady, že pracovný pomer bol založený na základe ústnej pracovnej zmluvy a jej písomné vyhotovenie by sa považovalo len za potvrdenie o vzniku pracovného pomeru. V písomnom vyhotovení pracovnej zmluvy, účastníkmi podpísanej neskôr než prvý deň vzniku pracovného pomeru, nemôže byť platne dohodnutá skúšobná doba. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy platná právna úprava nepostihuje neplatnosťou, ak sa účastníci nedohodli inak (napríklad, ak si výslovne vyhradili ako podmienku vzniku pracovného pomeru dodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy), avšak forma pracovnej zmluvy je rozhodujúca pre platné dojednanie skúšobnej doby (uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. júla 2014, sp. zn.14Co/378/2013).
Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu (§ 45 ods. 4 Zákonníka práce). Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi (§ 48 ods. 3 Zákonníka práce).
Zamestnávateľ a zamestnanec mô­žu dojednať skúšobnú dobu v prípade pracovného pomeru na určitú dobu, ako aj pracovného pomeru na neurčitý čas, nie však v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napríklad dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti).
Skúšobnú dobu možno dojednať aj v prípade, keď zamestnanec vykonával predtým u toho istého zamestnávateľa rovnaký druh práce na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21. februára 2017, sp. zn. 21 Cdo 3480/2016). Skúšobnú dobu však nemožno platne dohodnúť po tom, čo už pracovný pomer vznikol. Nemožno ju teda dohodnúť so spätnou platnosťou, ale najneskôr v ten deň, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu pracovníka do práce (judikát R 6/1984publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk),
Doba trvania skúšobnej doby
V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac
tri mesiace
, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac
šesť mesiacov
. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať (
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Vydanie Účtovníctvo ROPO a obcí 11/2022

11/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Účtovníctvo ROPO a obcí

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov