Účtovný doklad

Ako je to s prijatými faktúrami v obci? Používame program, ktorý nám robí krycie listy (záväzky a platobné poukazy) úhrady. Je potrebné tlačiť oba listy k faktúre? Je tam dosť podpisov, tak sa preto pýtame? Čo má byť vytlačené v obci ako príloha k faktúre a aký účtovací predpis - aj záväzok, aj úhrada musia byť vytlačené pri faktúre?

Gastrofirma musí zaúčtovať do svojho účtovníctva tržbu za predaj (poskytnutie) jedla. Na základe výkazu Wolt-u zaúčtuje tržbu takto: ID 315/602 + 343 DPH povinnosť, ak gastrofirma je platiteľom DPH (100+20 EUR). Otázkou je, či tento interný doklad vlastne nie je faktúrou, ale v tom prípade ,ako sa to vykazuje v DPH a kontrolnom výkaze? (DPH: riadok 3,4 a KV do D1 alebo D2?) Tiež u gastrofirmy účtovným dokladom je výkaz Wolt-u, t. j. nemusí vystavovať vyslovene faktúru však? Následne Wolt uhradí gastrofirme rozdiel medzi prijatými platbami od zákazníkov a províziou: VBU 221/315 (110 EUR) Následne Wolt vystaví gastrofirme faktúru za províziu, ktorú gastrofirma zaúčtuje takto: PFA 518/321 (10 EUR) Následne gastrofirma urobí zápočet medzi zvyšnou časťou nezaplatenej pohľadávky a neuhradeného záväzku: ID 321/315 (10 EUR) Sú hore uvedené úvahy správne?

V príspevku sa venujeme dôležitej téme, ktorou je vedenie pokladnice a obeh pokladničných dokladov. Obce, rozpočtové a príspevkové organizácie majú povinnosť vytvoriť, zachovávať a rozvíjať systém finančného riadenia, v rámci ktorého sa musí zabezpečiť aj jednotný a efektívny systém vedenia pokladnice, vykonávania pokladničných operácií a obehu pokladničných dokladov.

Príkaz č. ....../202x k používaniu určených účtovných a neúčtovných dokladov v subjekte .........   Článok 1 Úvodné ustanovenie  Týmto príkazom štatutár pre podmienky subjektu územnej samosprávy ........ (určí sa interne) určuje  účtovné a neúčtovné...

Interný akt riadenia (ďalej v texte vzorovej smernice len „organizácia“ alebo „účtovná jednotka“)  je vypracovaný podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) a podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/014454/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie (´dalej len „postupy účtovania“) a zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“).

čtovné súvzťažnosti, náležitosti účtovných dokladov, riešenia škôd či účtovanie majetku a nakladanie s ním predstavujú časté oblasti, ktoré sú pravidelne kontrolované v územnej samospráve hlavnými kontrolórmi, ako aj Najvyšším kontrolným úradom SR či Úradom vládneho auditu. Preto uvedený príspevok reaguje na časté a problematické prípady z praxe vzhľadom na novelizovaný zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. či zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ale aj opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p. (ďalej len „postupy účtovania“) a metodické usmernenie Ministerstva financií SR k opatreniu č. MF/010175/2004-42 a vysvetlivkám k ekonomickej klasifikácii rozpoč­tovej klasifikácie v z. n. p.

Účtujeme slovenskú s.r.o., ktorá má predajňu v Bratislave. V predajni zákazníci platia iba kartou. Takže na bankovom výpise máme prichádzajúce peniaze za každý nákup zvlášť. Tržbu zaúčtujeme podľa ORP súhrnne (315/604) Následne na základe bankového účtu (221/315) vidíme napr. každý deň 100 platieb kartou, tj. za mesiac 3000 položiek. Otázkou je, či môžeme v účtovníctve spočítať na dennej báze tieto platby na bankovom účte, a zaúčtovať ich súhrnne, tj. v účtovnom denníku pre bankový výpis by bolo 30 zápisov (denne 1 súhrnná) a nie 3000 zápisov. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o účtovníctve? Ide nám o to, aby sme pri prípadnej kontrole nedostali pokutu za to, že takto nedodržiavame postupy zákona o účtovníctve. 

Príspevok reaguje na prax subjektov územnej samosprávy s ohľadom na aktuálny právny stav v rámci zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Bližšie sa venuje nesprávnym a neúplným náležitostiam účtovných dokladov, časovým súladom, oblasti tvorby rezerv a tiež zaujímavým otázkam zamestnancov z posledných mesiacov.

Predmetom príspevku je objasnenie praktických príkladov z oblasti náležitostí účtovných dokladov na rok 2021 s ohľadom na ustanovenie § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) v nadväznosti na § 2 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p. Otázky sa dotýkajú časovej, vecnej a formálnej stránky účtovných dokladov a ich náležitostí, a to najmä príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, došlých či odberateľských faktúr.

Aké všetky doklady spadajú pod požiadavku - "predloženie účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za 3 kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti" ? Napr. úverové zmluvy, pôžičky spoločnosti a vyčíslenie súvisiacich úrokových nákladov ?

Téma príspevku nadväzuje na otázky a podnety zamestnancov samosprávy obcí a zriadených organizácií k náležitostiam účtovných dokladov v praxi roka 2020 vzhľadom na dodržiavanie ustanovení § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov  (ďalej  len „zákon o účtovníctve“) a úprav podľa interných smerníc o vedení účtovníctva alebo o obehu účtovných dokladov. Celkom desať otázok sa venuje formálnej stránke náležitostí likvidačných listov, interných dokladov, platobných poukazov a pod. Otázky sú zostavené s cieľom praktického oboznámenia čitateľa s aktuálnym právnym stavom a alternatívami zostavenia účtovných dokladov v dennej praxi účtovníkov či ekonómov v samospráve.

Príspevok sa venuje téme účtovných dokladov, a to najmä v prípade došlých faktúr a ich formálnej úprave v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve"). Zameriavame sa na časté otázky z praxe posledných mesiacov k téme likvidačných listov, platobných poukazov, či krycích listov k faktúram, výpisom a tiež forme číslovania a správneho uvádzania podpisov na účtovných dokladoch. Príspevok je vhodný pre účtovníkov obcí, ako aj pre zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku.

V každej účtovnej jednotke sa generujú určité dokumenty v písomnej podobe, resp. na technických nosičoch dát, ktoré sa využívajú v rámci pôsobenia účtovnej jednotky v prostredí, v ktorom pôsobí a najmä pri jej samotnom riadení. Tieto doklady sú charakteristické svojou dokumentárnou hodnotou a za tým účelom treba zabezpečiť ich ochranu a, samozrejme, aj ich spracúvanie prostredníctvom určených metód na zachovanie informačnej hodnoty do budúcnosti.

Učtovná jednotka verejnej správy (ďalej len „ÚJ VS“) prostredníctvom účtovníctva dokumentuje svoju činnosť zaúčtovaním všetkých účtovných prípadov za účtovné obdobie. Ide o skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva ÚJ VS. Ide o účtovanie stavu a pohybu majetku, stavu a pohybu záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, výnosov, nákladov, príjmov, výdavkov, výsledku hospodárenia. Účtujú sa len tie skutočnosti, ktoré sa vedia oceniť (vyjadriť v peňažných jednotkách).

V predchádzajúcom vydaní časopisu sme priniesli prvú časť tohto článku. V minulom čísle sme sa podrobne venovali legislatívnej úprave pokladničnej agendy školských jedální, základnej ekonomickej dokumentácii a mnohým ďalším oblastiam. V dnešnom čísle sa pozrieme na problematiku vedenia pokladnice a pokladničnej knihy, finančnej kontroly, ale aj evidencie majetku školských jedální.

Príspevok sa venuje častým otázkam hlavných kontrolórov obcí a miest v súvislosti s plnením si základných povinností (výkon kontrolnej činnosti podľa pravidiel finančnej kontroly v súlade so zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov – ďalej len „zákon o finančnej kontrole a audite“). Príspevok je rozdelený do jednotlivých oblastí, ktoré sú často sporné, alebo sú predmetom diskusií hlavných kontrolórov a povinných osôb pri výkone kontroly alebo po jej skončení.

Predmetom príspevku sú súvzťažnosti účtovania účtovného prípadu pri výkone základnej finančnej kontroly v prípade vzniku finančnej operácie/jej časti. Téma príspevku nadväzuje na praktickú aplikáciu zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a audite“) v jednotkách územnej samosprávy pri účtovaní odpisov obstaraného majetku.

Obec má podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) povinnosť viesť účtovníctvo správne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Uvedenú povinnosť si obec splní tým, že vypracuje vnútorné predpisy, ktoré sú tiež nástrojom na skvalitnenie vnútorného riadenia obce. V praxi sa používa viac pojmov, napr. vnútroorganizačný predpis, vnútorný predpis, interný predpis, smernica, ale v podstate ide o dokument, ktorý upresňuje činnosť obce.

V prvej časti príspevku som poukázal na nedostatky zo strany orgánov územnej samosprávy zistených kontrolou zameranou na oblasť financovania z prostriedkov štátneho rozpočtu. Medzi najčastejšie pochybenia patrili najmä nevyúčtované finančné transfery a nevrátenie nepoužitej časti finančného transferu späť na bankový účet poskytovateľa.

Administratívny pracovník spracuje na konci mesiaca pokladnicu s.r.o. Na všetky doklady z registračných pokladníc vystaví vždy na posledný deň v mesiaci 1 hromadný pokladničný výdavkový doklad za celý mesiac, napr. na PHL, poštovné, drobný nákup (kancelárske potreby, drogéria, potreby do auta), cestovné lístky atď. a ako príjemcu (komu bolo vyplatené) uvedie konateľa spoločnosti (firma nemá zamestnancov).   Účtovník následne zaúčtuje s dátumom posledného dňa v mesiaci tieto výdavky. Takže, napriek tomu, že dokladov je fyzicky napr. 30, tak pokladničných výdavkovych dokladov je napr. iba 5. Je tento postup z hľadiska záakonov správny? Je potrebné, aby sa na každý doklad z registračnej pokladnice vystavil samostatný výdavkovy pokladničný doklad?