Príspevok analyzuje mieru transpozície požiadaviek európskych predpisov z oblasti odpadovej politiky, energetickej únie a ochrany klímy do európskej a slovenskej reality prevádzkovania zariadení na energetické využívanie odpadov. Autor sa zamýšľa nad tým, do akej miery poskytuje predovšetkým komunálny odpad potenciál vstupnej suroviny pre uvedené zariadenia a súčasne uvažuje nad skutočnosťou, do akej miery uvedený prístup zodpovedá hierarchii odpadového hospodárstva.
V nedávnom období sa slovenské spoločnosti, ktoré sú členmi Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP), Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Zväz automobilového priemyslu SR (ZAP), pridali k tzv.
"Berlínskej výzve"
, ktorou Asociácia nemeckých komunálnych podnikov (ďalej len "VKU") vyzýva EÚ, aby pokračovala v podpore energetického zhodnocovania odpadov. Spomenuté subjekty sa plne stotožnili s VKU a jej aktuálnou definíciou nenahraditeľnej úlohy Zariadení na energetické využitie odpadov (ďalej len "ZEVO") v hierarchii odpadového hospodárstva. Výzva z Berlína sa opiera o skúsenosti z nemeckého modelu odpadového hospodárstva, ktorý predstavuje v súčasnosti najvyspelejší funkčný systém odpadového hospodárstva v EÚ. Model nakladania s odpadom je založený na kombinácii recyklácie s vysokou technologickou úrovňou energetického zhodnocovania nerecyklovateľného odpadu. Autori výzvy tvrdia, že existuje niekoľko dôvodov, prečo je ZEVO nevyhnutnou súčasťou služieb poskytovaných vo verejnom záujme. V prvom rade, podľa ich tvrdení neexistuje udržateľnejšia alternatíva pre spracovanie nerecyklovateľného prúdu odpadov. Zároveň uvedený spôsob umožňuje výrobu energie a recykláciu inertných zložiek a kovov v obehovom hospodárstve pri súčasnom dosahovaní európskych klimatických cieľov. Ďalším dôvodom pre väčšie zapojenie ZEVO do slovenského odpadového hospodárstva je najmä bezpečné a hygienické zhodnocovanie nerecyklovateľného odpadu a súčasná produkcia energie v podobe tepla alebo elektriny. Autori uvedenej výzvy okrem toho argumentujú, že ZEVO vytvára vhodné podmienky pre odklon odpadov zo skládok, ktoré sú klimaticky najnepriaznivejším spôsobom nakladania s odpadmi. V neposlednom rade uvedené zariadenia zároveň vytvárajú tlak na obalovú politiku výrobkov, ktoré sú určené koncovému spotrebiteľovi, a to najmä vo vzťahu ku klimatickým cieľom. Účastníci uvedenej výzvy tvrdia, že v Spolkovej republike Nemecko je skládkovanie neupraveného a biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zakázané už od roku 2005. Do roku 2015 tento zákaz skládkovania viedol k zníženiu priamych emisií metánu zo skládok o približne 30 miliónov ton CO2eq za rok. Predmetné množstvo zodpovedá zníženiu emisií skleníkových plynov o 70 % až 80 % v porovnaní s referenčným rokom 1990. Sektor odpadov tak dosiahol zďaleka najväčšie zníženie emisií skleníkových plynov spomedzi všetkých sektorov. [1] Asociácia nemeckých komunálnych podnikov vychádzala pri koncipovaní výzvy zo skúseností nemeckých miest a obcí, ktoré spoločne so spoločnosťami nakladajúcimi s komunálnym odpadom poukazujú na to, že ZEVO, ktoré rešpektuje hierarchiu odpado