Príspevok sa zaoberá podmienkami spoplatňovania množstvového zberu odpadu v komunálnom právnom priestore. Autor sa zamýšľa nad možnosťou právnej obrany obyvateľa obce v prípade, že obec spoplatňuje uvedený spôsob zberu odpadov v rozpore so zákonom.
Príspevok publikovaný v predchádzajúcom čísle 10/2021 časopisu Odpady - minimalizácia, zhodnocovanie, zneškodňovanie sa týkal problematiky množstvového zberu odpadov v komunálnom prostredí. Hlavná téza príspevku sa zamerala na spravodlivosť poplatkovej povinnosti za uvedený druh zberu v porovnaní s paušálnym ukladaním miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 582/2004 Z.z.") zo strany obcí. Uvedená problematika si podľa môjho názoru vyžaduje viac pozornosti, a aj preto som sa rozhodol k nej opätovne vrátiť. V predchádzajúcom príspevku som sa zameral najmä na prístup krajských súdov k žalobám fyzických a právnických osôb voči rozhodnutiam obcí v oblasti platobných výmerov za odvoz a likvidáciu komunálnych odpadov. Na problematiku množstvového zberu odpadov však už reagoval aj Ústavný súd SR v uznesení z 20. augusta 2015, sp. zn. II. ÚS 491/2015.
V uvedenom konaní sťažovateľ namietal porušenie viacerých svojich základných práv, a to najmä porušenie ochrany vlastníckej slobody [1], práva na ochranu životného prostredia [2], práva na súdnu a inú právnu ochranu [3] a práva na spravodlivé konanie [4]. Uvedené porušenia mal spôsobiť postup Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sžf 32/2012 a jeho rozsudok z 23. mája 2013. Zo sťažnosti vyplývalo, že obec ako správca miestnej dane platobným výmerom č. 1101196121 zo 14. februára 2011 vyrubila sťažovateľovi miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za zdaňovacie obdobie roku 2011 v sume 65 eur. Sťažovateľ uplatnil všetky právne prostriedky ochrany voči administratívnym, ako aj voči súdnym rozhodnutiam. Po vyčerpaní uvedených prostriedkov právnej ochrany už mohol uplatniť iba ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len "ÚstavaSR") [5]. V čom videl sťažovateľ porušenie svojich základných práv a slobôd a kde sa podľa jeho názoru nachádzalo prepojenie uvedeného porušenia na právnu úpravu množstvového zberu komunálnych odpadov? Sťažovateľ predovšetkým namietal, že súdne orgány a administratívne orgány