Podľa § 152 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie vo všetkých zmenách. Stravovanie má zodpovedať zásadám správnej výživy.
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.
Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Túto povinnosť nemá zamestnávateľ voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu s výnimkou zamestnancov, ktorí boli vyslaní na pracovnú cestu, ale na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny.
Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, potom v zmysle § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
V zmysle § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z.z. účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve") sa peňažné prostriedky a ceniny oceňujú v účtovníctve ich menovitou hodnotou. Podľa § 25 ods. 6 písm. c) zákona o účtovníctve sa menovitou hodnotou rozumie cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch alebo ceninách. Menovitá hodnota vyznačená na stravnom lístku vyjadruje, v akej cene si môže zamestnanec za tento lístok obstarať stravu. Stravný lístok slúži ako platobný prostriedok.
Ako bolo v úvode článku povedané - zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancov vo všetkých zmenách. Prenesené do praxe to znamená, že zamestnanec má nárok na stravný lístok od prvého dňa nástupu do zamestnania, avšak v reálnom čase.
Príklad č. 1:
a)
Účtovná jednotka obstarala 1 000 ks stravných lístkov v menovitej hodnote 5 eur/1 stravný lístok. Sprostredkovateľ stravovania si účtoval odmenu za dodávku a balné stravných lístkov vo výške 2 % z celkovej ceny za odobraté lístky, t.j. 100 eur. Celková fakturovaná čiastka sa teda skladá z hodnoty odobratých lístkov a sumy odplaty dodávateľovi za odobraté lístky. Dodávateľ zľavu z ceny za odobraté stravné lístky neposkytol. Zamestnávateľ má 25 zamestnancov, každému z nich poskytol 20 stravných lístkov na celý nasledujúci mesiac (napr. mesiac apríl - 20 pracovných dní). Zamestnávateľ uhrádza zamestnancom sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného lístka. Príspevok zo sociálneho fondu je 1 euro.
|
Popis účtovného prípadu
|
Suma v €
|
MD
|
D
|
|
Faktúra od dodávateľa:
– za stravné lístky
– odmena pre sprostredkovateľa
|
5 000
100
|
213
518
|
321
321
|
|
Výdaj (25 x 20 = 500 lístkov) stravných lístkov zamestnancom:
– náklady zamestnávateľa (55 % zo sumy 2 500 eur)
– príspevok zo sociálneho fondu
pohľadávka voči zamestnancovi
|
1 375
500
625
|
527
472
335
|
|
