Zamestnávateľ je za podmienok stanovených zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) povinný poskytnúť zamestnancovi prestávku na odpočinok a stravovanie, ako aj zabezpečiť zamestnancom stravovanie. Prestávku na odpočinok a stravovanie upravuje § 91 Zákonníka práce a oznámenie prestávky zamestnancom je upravené v § 90 Zákonníka práce. Podmienky stravovania zamestnancov ustanovuje § 152 Zákonníka práce.
Nielen Slovensko, ale celý svet čelí hrozbe zvanej koronavírus COVID-19. Šírenie tohto ochorenia má vplyvy aj na pracovnoprávne vzťahy. Veľa zamestnávateľov, najmä z oblasti administratívy, umožnilo väčšine svojich zamestnancov pracovať z domu, formou tzv. home office. Zamestnávateľ má však povinnosť zabezpečovať stravovanie svojim zamestnancom aj keď pracujú formou home office-u.
Tento článok pojednáva o povinnostiach zamestnávateľa súvisiacich so zabezpečovaním stravovania zamestnancov v čase koronavírusu a o tom, ako sa dá bezpečne táto povinnosť splniť zo strany zamestnávateľa.
Povinný a oprávnený subjekt
Zamestnávateľ vystupuje ako subjekt, ktorý je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať stravovanie. Zamestnávateľom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.
Oprávneným subjektom je zamestnanec, ktorý pre zamestnávateľa vykonáva prácu v pracovnom pomere (aj v kratšom pracovnom pomere), ak je jeho pracovná zmena dlhšia ako štyri hodiny.
Stravovanie podľa Zákonníka práce
V súlade s § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách. Túto povinnosť nemá voči:
- zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu (neplatí, ak ide o zamestnanca, ktorý