Právo zhromažďovať sa patrí k základným právam a slobodám garantovaným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p., ako i Listinou základných práv a slobôd. Právo zhromažďovať sa však nie je neobmedzené. Verejné zhromaždenia sa konajú na území obce. Uskutočnenie verejného zhromaždenia môže ohrozovať rôzne verejné záujmy v obci, napr. ochranu zdravia, verejného poriadku, bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a pod. Keďže v súčasnosti je realizácia zhromaždovacieho práva výrazne ovplyvnená šírením infekčnej nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, naberá problematika verejného zhromažďovania na intenzite. Kľúčové kompetencie voči verejným zhromaždeniam zákonodarca zveruje práve obciam ako orgánom verejnej správy. Obce svoje kompetencie však často nepoznajú a nedokážu zákonne konformne realizovať svoje právomoci. Organizátori verejných zhromaždení pritom často porušujú povinnosti pri zvolávaní a uskutočňovaní verejných zhromaždení. Príspevok pojednáva o oznamovacej povinnosti zvolávateľa verejného zhromaždenia a o vyvodení zodpovednosti obcou za nezákonný postup zvolávateľa.
Nezákonné konanie verejného zhromaždenia
Vydáno:
10 minút čítania
Právna úprava
Konanie verejných zhromaždení nie je založené na povoľovacom konaní, t.j. konanie verejného zhromaždenia nepodlieha povoleniu obce. Konanie verejného zhromaždenia je založené na oznamovacej povinnosti zvolávateľa verejného zhromaždenia.
Úlohy obcí a zvolávateľov verejných zhromaždení upravujú najmä:
-
zákon SNR č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 84/1990 Zb.");
-
zákon SNR č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len "správny poriadok");
-
ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len "Ústava SR").