Meritórne rozhodnutie správcu dane musí vyplývať zo správne zisteného skutkového stavu veci, ktoré má základ v dokazovaní, ktoré prebehlo. Pritom dôkazné konanie je založené na určitých zásadách, ktoré musia byť správcom dane a aj účastníkmi daňového konania obligatórne rešpektované. Pri dokazovaní je nevyhnutná súčinnosť správcu dane a daňového subjektu. Vykonávanie dôkazov a rovnako aj ich posudzovanie je výlučným oprávnením správcu dane, ide však o veľmi náročnú úlohu. Správca dane pritom musí zohľadňovať všetky dôkazy, a to aj tie, ktoré sú výhodou pre daňový subjekt.
Právna úprava dôkazného konania pred obcou
V rámci daňového konania prebieha štádium, ktorého základným cieľom je nadobudnutie dôkazných prostriedkov, ktoré sú potrebné na objasnenie skutkového stavu veci, ktorý je predmetom daňového konania a ktoré je dôkazným konaním. Správca dane, ktorým je daňový úrad, colný úrad alebo obec, má právnu povinnosť zisťovať podklady na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní. Pokiaľ v daňovom konaní jeho účastník alebo daňový subjekt tvrdí určitú skutočnosť, musí ju preukázať dôkaznými prostriedkami, inak nemá pre objasnenie skutkového stavu veci právny význam.
Podstatou dôkazného konania je teda spolupráca obce, ktorá je správcom dane, s daňovým subjektom, ktorý je účastníkom daňového konania a ktorý má právo navrhovať dôkazné prostriedky za účelom preukázania svojich tvrdení v daňovom konaní. Predkladanie dôkazných prostriedkov pritom môže nastať v ktoromkoľvek štádiu daňového konania a v určitých prípadoch je nevyhnutné pre právnu relevanciu podania.
Pri podaní odvolania odvolávajúci sa subjekt má právnu povinnosť nielen uviesť svoje tvrdenia, ktoré sú podstatnými pre podanie odvolania, ale aj dôkazné prostriedky, ktoré tvoria prílohu odvolania a ktoré preukazujú tvrdenia odvolávajúceho sa daňového subjektu. Preto dokazovanie prebieha aj v odvolacom konaní v záujme dokázania tam uvedených tvrdení daňovým subjektom.
Podstatným pojmom dôkazného konania v daňovom konaní je "dôkaz", ktorý sa v daňovom konaní vykladá zásadne extenzívne a je na úvahe správcu dane, či uzná dôkazný prostriedok alebo mu takýto význam neprizná a neuzná ho v dôkaznom konaní. Pritom vykonávanie dôkazov je v plnom oprávnení správcu dane, ktorý riadi dôkazné konanie. Správca dane však musí v odôvodnení meritórneho rozhodnutia riadne uviesť, ktoré dôkazné prostriedky bral do úvahy a ktoré nepripustil na vykonanie v dôkaznom konaní a príčiny, ktoré ho k takémuto konaniu viedli. Pritom navrhovanie dôkazných prostriedkov podlieha základným zásadám, ktoré sú nosnými právnymi ustanoveniami, ktorými sa musí riadiť celé dôkazné konanie.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") ide o zásadu rešpektovania právneho poriadku štátu, podľa ktorej každý dôkazný prostriedok musí byť získaný v súlade s právnou úpravou, inak nemôže byť vykonaný v daňovom konaní, a to ani vtedy, keď preukazne potvrdí alebo nepotvrdí fakt, ktorý je podstatný pre priebeh daňového konania. Preto správca dane musí vyhodnotiť dôkazné prostriedky v súlade s právnou úpravou a sledovať jej d