Znečisťovanie a zaťažovanie životného prostredia odpadmi má viacero negatívnych dopadov, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život. Možno to pociťovať napríklad na zmene klímy, zvyšujúcich sa nákladoch na likvidáciu nahromadeného odpadu alebo na estetike prírody, kde žiaľ, častokrát nachádzame voľne pohodený odpad. V spoločnosti badať prirodzený záujem na tom, aby sme sa vyhli podobným následkom, ktoré súvisia s produkciou odpadu. Jednou z alternatív prevencie vzniku týchto situácií je aj právna regulácia produkcie, vývozu, zberu a likvidácie odpadov.
EÚ a aj SR ako jej členský štát prijali právne úpravy, ktoré ustanovujú základné normatívne pravidlá správania sa konkrétnych subjektov v súvislosti s odpadmi. V dôsledku doplnenia jednej zo smerníc EÚ sa okruh týchto vnútroštátnych právnych noriem rozšíri a práva a povinnosti jednotlivých subjektov sa precizujú aj vo vzťahu
k textilnému odpadu
.Väčšina ľudí si pod pojmom textil predstaví "len" oblečenie, ktoré nepochybne patrí do kategórie textilných výrobkov a pravdepodobne predstavuje jej najväčšiu časť. Uvedené potvrdzuje napríklad aj štatistika spotreby textilu v európskom priestore, podľa ktorej odevy tvoria najväčší podiel takejto spotreby, a to až 80 %. [1]
Treba však pamätať aj na to, že nielen oblečenie sa vyrába z textílií. Tie sú zakomponované v nespočetne veľa ďalších výrobkoch, akými sú napríklad bytové doplnky, nábytkové tkaniny, zdravotnícke pomôcky, ochranné prostriedky, budovy, vozidlá a podobne.
Nemožno opomínať ani skutočnosť, že spotreba a spolu s ňou aj dopyt a produkcia textilu neustále stúpajú, s čím sa zákonite spája aj vyššia produkcia textilného odpadu. Dôkazom je aj štatistika, podľa ktorej sa v rokoch 2000 - 2015 celosvetová výroba textílií takmer zdvojnásobila [1], pričom táto tendencia zvyšovania produkcie výroby textilu pretrváva až dodnes.
Povinnosť triedeného zberu textilu, ktorú ukladá EÚ, preto považujeme nielen za potrebnú, ale vo vzťahu k našej budúcnosti a budúcnosti ďalších generácií za žiaducu a nevyhnutnú.
Aké sú konkrétne opatrenia smerujúce k zavedeniu triedeného zberu textilu? Sú povinnosti uložené EÚ a vnútroštátnym právom splniteľné v stanovenom čase? V tomto článku bližšie priblížime nielen plány a ciele EÚ, ktoré vyplývajú z najnovších zmien európskej odpadovej legislatívy, ale aj to, ako sa s nimi právne a fakticky plánuje vysporiadať SR.
Odpad ako právny pojem
Na úvod je vhodné ozrejmiť, ako právny poriadok definuje pojem odpad. EÚ pristupuje k chápaniu tohto pojmu veľmi stručne, pričom podľa legálnej definície obsiahnutej v čl. 3 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc v aktuálnom znení (ďalej len "smernica o odpade") sa za odpad považuje
"každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť"
.
Vzhľadom na skutočnosť, že do zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "