Výsledok hospodárenia

Podľa § 16 zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 583/2004 Z.z.") obec po skončení rozpočtového roka spracuje súhrnne údaje o rozpočtovom hospodárení do záverečného účtu obce a zistí výsledok rozpočtového hospodárenia.

Vylučuje obec pri usporiadaní výsledku hospodárenia v záverečnom účte aj zostatok sociálneho fondu?

Ktorý výsledok hospodárenia obec uvádza v záverečnom účte a podľa ktorého sa bude tvoriť rezervný fond?

Samospráva (obec a vyšší územný celok) po finančnom usporiadaní svojho rozpočtového hospodárenia zostaví bilanciu svojich príjmov a výdavkov vrátane príjmov a výdavkov svojich rozpočtových organizácií. Na základe tejto bilancie samospráva zistí, ako v príslušnom rozpočtovom roku hospodárila a zistí výsledok rozpočtového hospodárenia.

Podľa § 16 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 583/2004 Z. z.“) obec a vyšší územný celok finančne usporiadajú svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám, ktorým poskytli dotácie zo svojho rozpočtu; ďalej usporiadajú finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov.

V záverečnom účte obec podľa finančných výkazov vyčíslila nasledujúce výsledky hospodárenia (ďalej len „VH“): VH z bežného a kapitálového rozpočtu: +32 tis. €, výsledok finančných operácií: –19 tis. €, VH po započítaní finančných operácií: + 13 tis. €. K 31. 12. 2018 však obec mala na svojich účtoch prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré sa z prebytku vylučujú vo výške 10 tis. € a zároveň mala tvoriť fond prevádzky údržby a opráv k nájomným bytom vo výške 5 tis. €. Po odpočítaní týchto položiek sa teda dostala do schodku... V skutočnosti boli po­užité peňažné prostriedky z minulých rokov, ktoré však neboli prevedené v rezervnom ani inom fonde, ani neboli zapojené do príjmov cez PFO. V minulosti sa z prebytku hospodárenia tvoril rezervný fond len do výšky 10 %, zvyšok zostal na bežnom účte. Je v tomto prípade nezapojenie prostriedkov z minulých rokov do príjmov cez PFO porušením zákona o rozpočtových pravidlách?

V záverečnom účte obec podľa finančných výkazov vyčíslila nasledujúce výsledky hospodárenia: - VH z bežného a kapitálového rozpočtu: +32 tis. € - výsledok finančných operácií: -19 tis. € - VH po započítaní finančných operácií: + 13 tis. € K 31. 12. 2018 však obec mala na svojich účtoch prostriedky zo ŠR, ktoré sa z prebytku vylučujú vo výške 10 tis. € a zároveň mala tvoriť fond prevádzky údržby a opráv k nájomným bytom vo výške 5 tis. €. Po odpočítaní týchto položiek sa teda dostala do schodku.... V skutočnosti boli použité peňažné prostriedky z minulých rokov, ktoré však neboli prevedené v rezervnom ani inom fonde, ani neboli zapojené do príjmov cez PFO. V minulosti sa z prebytku hospodárenia tvoril RF len do výšky 10 %, zvyšok zostal na bežnom účte. Je v tomto prípade nezapojenie prostriedkov z minulých rokov do príjmov cez PFO porušením zákona o rozpčtových pravidlách?

V príspevku vysvetlíme problematiku zisťovania prebytku, resp. schodku rozpočtu obce a následne účtovania výsledku rozpočtového hospodárenia na aplikačnom príklade, z ktorého by mal byť zrejmý postup obce v rámci zúčtovania príjmov a výdavkov obce a vyčíslenia prebytku rozpočtu obce.

Firma s. r. o. poníži v roku 2017 účtovné odpisy o 10 000 € aby vykázala účtovný zisk. Vznikne rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi. Je tento rozdiel pripočítateľnou položkou k ZD ? Alebo môžem prerušiť aj daňové odpisy a nepripočítať rozdiel k ZD ? Nerozumiem možnosti prerušenia daňových odpisov. Veď dlžka odpisu je zaradená do odpisových skupín podľa druhu majetku napr. na 4 roky a prerušením odpisovania, by sa táto doba predĺžila. Prosím o vysvetlenie, aj ako to bude v daňovom priznaní, či pripočítavam sumu k ZD.

V dvoch rokoch po sebe 2015 a 2016 uskutočnil vyšší územný celok (ďalej len „VÚC“) projekt „Komplexnej revitalizácie obecného domu“, ktorý bol financovaný formou refundácie. Časť finančných prostriedkov bola hradená zo štátneho rozpočtu, časť z rozpočtu Európskej únie (ďalej len „EÚ“) a časť z rozpočtu VÚC. Projekt bol ukončený 31. 12. 2016. Do tohto termínu boli vyplatené všetky faktúry z prostriedkov VÚC a celá investícia bola odovzdaná do správy príspevkovej organizácii, ktorá majetok zaradila do účtovníctva a začala odpisovať. VÚC zaúčtovala odovzdanie do správy príspevkovej organizácie zápisom: MD 384/D 021 (financovanie z prostriedkov štátneho rozpočtu a z pros­triedkov EÚ) MD 355/D 021 (financovanie z vlastných prostriedkov VÚC) Následne príspevková organizácia zaúčtovala prijatie majetku zápisom: MD 021/D 384 (financovanie z prostriedkov štátneho rozpočtu a z pros­­triedkov EÚ) a odpisy MD 551/D 081 a MD 384/D 694 MD 021/D 355 (financovanie z vlastných prostriedkov VÚC) a odpisy MD 055/D 081 a MD 355/D 692 V roku 2017 prišla VÚC záverečná platba, kde časť poukázaných finančných prostriedkov na interiérové vybavenie prišlo ako bežné príjmy, ale celá rekonštrukcia bola financovaná ako kapitálové výdavky. VÚC príjem následne zaúčtovala zápisom: MD 221/D 357 (kapitálové príjmy a bežné príjmy financované zo zdrojov štátneho rozpočtu a EÚ) MD 357/D 384 (zúčtovanie kapitálových príjmov) MD 357/D 693 (zúčtovanie bežných príjmov) Ako má vykonať zmeny financovania a zmenu výšky kapitálových a bežných príjmov už zaradeného a odpisovaného majetku v roku 2016 v účtovníctve VÚC a v účtovníctve príspevkovej organizácie?

Spoločnosť už niekoľko rokov eviduje pohľadávku voči spoločnosti, v ktorej má podiel na ZI, a to pohľadávku z nároku na podiel na VH za rok 2005 a 2006 (zápisnica z VZ spoločnosti z roku 2010), z VH za rok 2008 a 2009 (zápisnica z VZ spoločnosti z roku 2010) a tiež z VH 2010 a 2011 (zápisnica z VZ spoločnosti z roku 2012), ktorý bol odsúhlasený VZ avšak nebol vyplatený. Môžeme z hľadiska opatrnosti tvoriť opravnú položku daňovú k tejto pohľadávke? Ako ju zaúčtujeme? Bude teda daňová?

Pri kontrole fakturácie sme zistili, že sme čiastočne nevyfaktúrovali odberateľovi údržbu - elektromontážne práce za rok 2015. Materiál sme vyfaktúrovali ale práce-služby nie. V roku 2017 chceme tieto práce vyfaktúrovať formou ťarchopisu vo výške 700 €. Dátum vystavenia a dodania ťarchopisu r. 2017. V zmysle internej smernice ide o nevýznamnú čiastku, ovplyvňuje výsledok hospodárenia r. 2017 aj u odberateľa aj dodávateľa služby. Je takýto postup správny?

Obec hospodárila nasledovne: bežné príjmy:             379 193,73 kap. príjmy:               148 897,17 príj. fin. operácie:         17 866,16   bežné výdavky:           326 185,69 kap. výdavky:              169 311,99 Ekonómka obce v ZÚ uviedla výsledok hospodárenia vo výške 50 459,38 €. Z celkových výdavkov odpočítala prostriedky použité z rezervného fondu vo výške 17 866,16 €. Zaúčtovala to správne?

Obec hospodárila nasledovne: bežné príjmy:             379 193,73 kap. príjmy:               148 897,17 príj. fin. operácie:         17 866,16 kap. príjmy:                326 185,69 kap. výdavky:              169 311,99 Ekonómka obce v ZÚ uviedla výsledok hospodárenia vo výške 50 459,38. Z celkových výdavkov odpočítala prostriedky použité z rezervného fondu vo výške 17 866,16. Zaúčtovala to správne?

V minulom príspevku sme riešili problematiku podnikateľskej činnosti obce, uviedli sme príklady účtovania podnikateľskej činnosti v obci. V aktuálnom príspevku sa zameriame na vykonávanie podnikateľskej činnosti v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených obcou, jej legislatívne východiská, ekonomické podmienky jej vykonávania, účtovanie podnikateľskej činnosti a vysporiadanie výsledku hospodárenia podnikateľskej činnosti.

V príspevku riešime problematiku podnikateľskej činnosti obce, jej legislatívne východiská, ekonomické podmienky jej vykonávania, účtovanie podnikateľskej činnosti a vysporiadanie výsledku hospodárenia podnikateľskej činnosti.

Právna úprava účtovníctva subjektov verejnej správy vychádza zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Podľa § 9 ods. 2 písm. c) všetky subjekty verejnej správy majú povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva z dôvodu centralizácie účtovných údajov pri konsolidácii verejnej správy.

V príspevku sa zameriame na problematiku, ktorá je aktuálna v prvých mesiacoch rozpočtového roka a úzko súvisí so spracovaním záverečného účtu obce. Budem sa snažiť odpovedať na časté otázky súvisiace s výpočtom prebytku, resp. schodku rozpočtu obce. Cieľom je objasniť niektoré skutočnosti, ktoré ešte stále vyvolávajú nejasnosti a spôsobujú problémy pri zostavovaní záverečného účtu obce, najmä pri výpočte prebytku, resp. schodku rozpočtu.

Článok bol napísaný na základe podnetu čitateľky, ktorá potrebovala riešiť konkrétny prípad súvisiaci so spracovaním záverečného účtu a najmä s vyčíslením výsledku hospodárenia vo svojej obci. Na základe podnetu čitateľky a jej konkrétnych otázok sa tak opäť vraciame k problematike výsledku hospodárenia obce – vyčísleniu prebytku, resp. schodku rozpočtu.

Po schválení záverečného účtu má obec povinnosť zaúčtovať účtovné prípady súvisiace so schválením rozdelenia a použitia prebytku rozpočtu, schválením tvorby a použitia peňažných fondov. V príspevku sa tak vraciame k objasneniu činností, ktoré nasledujú po schválení záverečného účtu obce, konkrétne k účtovným operáciám, ktoré sa realizujú na obciach po schválení záverečného účtu. Uverejňujeme príklady účtovania a zameriame sa na niektoré skutočnosti, ktoré ešte stále spôsobujú v aplikačnej praxi menšie problémy.