Správa daní

V daňovom konaní má obec právne postavenie správcu dane s rozhodovacou právomocou. Uvedené právne postavenie jej umožňuje, aby daňovému subjektu, ktorý si nesplní svoje právne povinnosti, zaslala výzvu. Predmetom tohto článku sú druhy výziev, ktoré môže obec v daňovom konaní využiť.

Podľa právnej teórie je predbežnou otázkou taká otázka, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. V praxi to znamená, že správny orgán si o predbežnej otázke urobí len úsudok, t.j. nevydá o tejto otázke samostatné rozhodnutie, ale musí počkať, kým o nej rozhodne kompetentný orgán.

Vyvstala u nás otázka ohľadom premlčania daňových nedoplatkov k poplatku za komunálny odpad – zo starej exekúcie. Ide o konkrétny prípad: daňový nedoplatok FO z roku 2005 bol vymáhaný v exekučnom konaní v roku 2016, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23. 6. 2017 dňa 12. 9. 2022 bolo exekučné konanie ukončené z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Výzva na zaplatenie nedoplatku z roku 2005 bola naposledy zaslaná a doručená daňovníkovi v roku 2014. Kedy sa premlčí uvedený daňový nedoplatok z roku 2005? (počas daňového exekučného konania 6-ročná premlčacia lehota neplynie - § 85 ods. 1, 2 daňového poriadku).

Obec ako správca miestnych daní a miestneho poplatku postupuje pri ich správe podľa osobitného predpisu, ktorým je daňový poriadok, s výnimkou v zákone určených prípadov. V príspevku sa dozviete, kedy sa nepostupuje podľa daňového poriadku a aké sú základné zásady správy daní.

Obecná samospráva patrí k územnej samospráve, čo znamená, že obyvatelia určitého územia majú právo rozhodovať o veciach, ktoré sú samospráve zverené. Obecné samosprávy sú základnými bunkami samosprávneho systému, na úrovni regiónov predstavujú samosprávu vyššie územné celky.

Ako riešiť situáciu neplatičov za nájomné v obecných bytoch a energie v týchto bytoch. V značnej miere si dlžníci povybavovali osobné bankroty. Môžeme využiť inštitút zablokovania vodičských oprávnení aj na vymáhanie nedoplatkov na nájomnom alebo za podlžnosti za obedy alebo ­dlhy na školnom?

Príspevok sa zaoberá náležitosťami obsahu rozhodnutí obce vydaných v správnom konaní, špecifikami rozhodovania v rámci decentralizovanej štátnej správy, ako aj doručovaním rozhodnutí obce a súvisiacimi praktickými príkladmi.

V priebehu roka 2022 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

V priebehu roka 2022 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Postavenie obce upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Obec je právnickou osobou, ktorá za stanovených podmienok samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Výkon daňovej kontroly obcou predstavuje jeden zo spôsobov, prostredníctvom ktorého si obec zabezpečuje podklady na vydanie rozhodnutia. Priebeh daňovej kontroly sa zameriava na dosiahnutie jej cieľa a účelu, ktoré vyplývajú spravidla z oznámenia o začatí daňovej kontroly. Počas daňovej kontroly musí obec ako správca dane rešpektovať práva a oprávnené záujmy daňového subjektu. Výstupom z daňovej kontroly je protokol, pričom daňový subjekt má právo na vyjadrenie sa k nemu, čo je jeho právo dané kogentnou právnou normou.

Meritórne rozhodnutie správcu dane musí vyplývať zo správne zisteného skutkového stavu veci, ktoré má základ v dokazovaní, ktoré prebehlo. Pritom dôkazné konanie je založené na určitých zásadách, ktoré musia byť správcom dane a aj účastníkmi daňového konania obligatórne rešpektované. Pri dokazovaní je nevyhnutná súčinnosť správcu dane a daňového subjektu. Vykonávanie dôkazov a rovnako aj ich posudzovanie je výlučným oprávnením správcu dane, ide však o veľmi náročnú úlohu. Správca dane pritom musí zohľadňovať všetky dôkazy, a to aj tie, ktoré sú výhodou pre daňový subjekt.

Obec ako správca dane môže v dôsledku pasivity daňovníka prevziať iniciatívu a pristúpiť k procesu určenia dane podľa pomôcok, ak daňovník nepodá daňové priznanie k daniam, resp. poplatku, ktoré obec spravuje. V príspevku poukazujeme na postup správcu dane – obce, po zistení, že daňovník bol povinný priznať daň za nevýherné hracie prístroje, pričom toto daňové priznanie nepodal ani na základe výzvy obce. Daň určil správca osobitným, zjednodušeným režimom podľa pomôcok, pričom prvotné informácie o predmete daňovej povinnosti správca dane nezískal od daňovníka, ale vykonaním miestneho zisťovania v jeho prevádzke. Postup správcu dane bol potvrdený nielen odvolacím orgánom, ale na základe správnej žaloby aj správnym súdom a následne kasačným súdom.

Účastníkom daňového konania je daňový subjekt, ktorý má v rámci neho určité procesné postavenie. Procesné postavenie daňového subjektu je tvorené jeho právami, právom chránenými záujmami, ale aj právnymi povinnosťami, ktoré sú dané aktuálnou právnou úpravou. Postavenie daňového subjektu je určené aj jeho vzťahom k správcovi dane, ale aj k ostatným účastníkom daňového konania.

Podstatným právnym predpokladom na možnosť vymáhať daňový nedoplatok je právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, z ktorého daňový dlh vznikol. Pritom však vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia neznamená, že obec, ktorá je podľa § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) správcom dane, môže priamo pristúpiť k realizovaniu núteného výkonu rozhodnutia, napríklad k dražbe. Preto ešte pred speňažovaním postihnuteľného plnenia daňového dlžníka je nevyhnutné vykonať procesné úkony ustanovené daňovým poriadkom obligatórne. Podstatnou je daňová exekučná výzva, ktorá umožňuje daňovému dlžníkovi dobrovoľne uhradiť daňový nedoplatok alebo podať proti nej odôvodnené odvolanie. Potom až následne môže obec vydať daňový exekučný príkaz, ktorým sa už formálne umožňuje výkon daňovej exekúcie v daňovom poriadku ustanoveným spôsobom.

V rámci úpravy rozhodovacej právomoci starostu obce možno rozlišovať jeho rozhodovanie v originálnych kompetenciách a v oblasti decentralizovanej štátnej správy. Predmetom tohto článku bude procesný priebeh správy miestnych daní, ktorých správu obec vykonáva. V rámci decentralizovanej miestnej štátnej správy ide o výkon kompetencií, ktoré sú značne rôznorodé a diferencované do veľkého počtu právnych predpisov. Predmetom tohto článku bude výkon decentralizovanej štátnej správy spoločným obecným úradom, a to na základe zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu.

V rámci daňového konania prebiehajú určité čiastkové konania, ktorých cieľom je napríklad zistiť podklady na správne určenie základu dane a daňovej povinnosti daňového subjektu. Možno sem zaradiť napríklad konanie o určenie dane podľa pomôcok, ktoré je uplatniteľné napríklad vtedy, keď si daňový subjekt nesplní jednu zo svojich základných povinností podľa § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a osobitnej právnej úpravy, ktorou je podať daňové priznanie. Špecifickým konaním je taktiež daňová kontrola, ktorá môže prebiehať buď u daňového subjektu, alebo na inom mieste, kde si to predmet daňovej kontroly vyžaduje.

V rámci daňového konania vystupuje obec v právnom postavení správcu dane, z čoho jej vyplývajú aj určité oprávnenia. Predmetom tohto článku je uvedenie príkladov z praxe a ich riešení, ktoré súvisia s právoplatnosťou rozhodnutia obce v daňovom procese.

Výkon miestneho zisťovania v daňovom procese je spojený so získavaním podkladov pre správne určenie základu dane a daňovej povinnosti u daňového subjektu. Tak napríklad miestne zisťovanie sa vykonáva ako súčasť daňovej kontroly, konania o určovaní dane podľa pomôcok alebo ako súčasť dôkazného konania pri zabezpečovaní dôkazných prostriedkov. Preto pre správne zohľadňovanie miestneho zisťovania obcou treba zohľadňovať nielen špecifickú právnu úpravu miestneho zisťovania, ale aj tomu zodpovedajúcu úpravu špecifických daňových konaní, v rámci ktorých miestne zisťovanie prebieha. Miestne zisťovanie je v súlade s § 37 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) možné vykonávať nielen za účelom zabezpečenia správy daní, ale taktiež aj za účelom poskytnutia súčinnosti iným inštitúciám podľa osobitnej právnej úpravy. Pritom obec je v súlade s § 4 ods. 1 daňového poriadku správcom dane, teda má pri výkone miestneho zisťovania aj tomu prislúchajúce právne postavenie.

Mimoriadna situácia vyhlásená vládou Slovenskej republiky predstavovala významný zásah do priebehu jednotlivých konaní pred orgánmi finančnej správy. Preto Národná rada SR prijala zákon č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 67/2020 Z.z."), ktorý predstavuje rámcovú právnu úpravu správy daní počas mimoriadnej situácie. Počnúc 1. októbrom 2020 nastávajú právne účinky novely zákona č. 67/2020 Z.z. (novela je zákon č. 264/2020 Z.z.), ktorá spôsobuje, že niektoré opatrenia strácajú svoje uplatnenie, nakoľko sa podľa § 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z.z. skončila pre niektoré z nich doba pandémie. Preto v tomto článku uvediem stav do 30. septembra 2020 a riešenia od 1. októbra 2020, predovšetkým tie ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok") a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "daňový poriadok"), ktoré sa majú uplatňovať.