V priebehu roka 2022 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).
Novely daňového poriadku sú zverejnené v nasledujúcich zákonoch:
1. V čl. II zákona č. 39/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony; touto novelou sa predlžuje lehota zverejnenia daňových subjektov s indexom daňovej spoľahlivosti (IDS) a lehoty na zaslanie oznámenia o určení indexu daňovej spoľahlivosti daňovým subjektov; lehota na zverejnenie daňových subjektov s IDS sa ďalšou novelou (č. 325/2022 Z. z.) daňového poriadku znova upravila – predĺžila.
1. V čl. II zákona č. 250/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Legislatívna úprava daňového poriadku nadväzuje na legislatívne doplnenie zákona č. 442/2012 Z. z. o nový kontrolný inštitút medzinárodnej povahy, ktorým je spoločná kontrola viacerých členských štátov prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu, ako je u nás FR SR o vydanie vyrubovacieho rozkazu po doručení záverečnej správy zo spoločnej kontroly podľa osobitného predpisu. Legislatívna úprava predstavuje implementáciu smernice Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní tzv. DAC7).
Poznámka: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 1. 2023 okrem čl. I bodu 16 (inštitút spoločnej kontroly) a čl. II (novela daňového poriadku), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 1. 2024.
2. V čl. VII zákona č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novela daňového poriadku nadväzuje na novelu zákona o e-Gov, ktorej účelom je zlepšiť celkové fungovanie e-Governmentu a súčasne prináša kvalitnejšie elektronické služby pre verejnosť pri komunikácií s orgánmi verejnej moci.
3. V čl. III zákona č. 433/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je novela daňového poriadku. Je vyvolanou novelou zákona o energetike, ktorý bol doplnený aj o samostatnú časť, ktorá upravuje odvod z nadmerných príjmov z nákupu a predaja elektriny a základné pojmy súvisiace s týmto odvodom.
4. V čl. II zákona č. 496/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. je aj novela daňového poriadku.
V novele daňového poriadku je premietnutá legislatívna úprava inštitútu sankcií, ktorá predstavuje pre daňové subjekty tzv. „druhú šancu“ pri ukladaní pokút. Druhá šanca spočíva v tom, že správca dane pri prvom zistení porušenia pokutu neuloží, ale vyzve daňový subjekt na splnenie povinnosti a zároveň upozorní daňový subjekt, že pri ďalšom porušení už správca dane za správny delikt, ktorého sa daňový subjekt dopustí, pokutu uloží. Legislatívna úprava bola vykonaná aj pri lehote na vyrubenie úroku z omeškania, ktorý správca dane vyrubí do jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma daňového nedoplatku uhradená. Ďalej sa skrátila lehota vrátenia vodičského preukazu v prípade, že bolo zastavené exekučné konanie, tiež v oblasti registrácie daňových subjektov z úradnej moci, čo sú zapísaní v obchodnom registri a v živnostenskom registri a v ostatných registroch. Zároveň je dôležité, že došlo k vypusteniu registrácie z úradnej moci podaním daňových priznaní z daňového poriadku. Novým prvkom, ktorý sa touto novelou dopĺňa do daňového poriadku je tzv. účinná ľútosť na účel zániku trestnosti pri daňových trestných činoch podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v z. n. p. (ďalej len „Trestný zákon“) v prípade, ak dôjde k zaplateniu dane aj po prekluzívnej lehote a tiež legislatívne úpravy ustanovení daňového poriadku, ktoré si vyžiadala ich aplikačná prax na základe návrhov zo strany podnikateľskej verejnosti a finančného riaditeľstva.
5. V čl. III. zákona č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o príspevku“).
Zákon reaguje na prijatie nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie zo dňa 6. októbra 2022. Zákon sa vzťahuje ku Kapitole III nariadenia, ktorá upravuje opatrenia týkajúce sa odvetvia ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Podľa článku 14 ods. 3. nariadenia, zákon ustanovuje povinnosť pre vybrané právnické osoby, ktoré vykonávajú svoju činnosť v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií odvádzať (dočasný) solidárny príspevok. Zákon upravuje výpočet solidárneho príspevku týchto právnických osôb, upravuje správu a použitie solidárneho príspevku. V nadväznosti na tento zákon sa v samostatných článkoch upravuje aj zákon o dani z príjmov a daňový poriadok v oblasti správy príspevku a základné pojmy súvislosti so zavedením tohto príspevku.
Novela daňového poriadku č. 39/2022 Z. z.
Touto novelou daňového poriadku došlo k zmene jedného ustanovenia, a to § 165m odseky 1, 2 a 3 – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 2022.
Podľa pôvodného znenia odseku 1 malo finančné riaditeľstvo podľa § 52 ods. 18 zverejniť aktualizovaný zoznam daňových subjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti najneskôr do 30. 6. 2022 s jeho identifikačnými údajmi a s prideleným indexom daňovej spoľahlivosti.
Podľa pôvodného znenia odsekov 2 a 3 mal daňový úrad zaslať daňovým subjektom, ktoré boli registrované pre daň z príjmov do 31. 12. 2019, a ktorým nebolo doručené oznámenie o osobitných daňových režimoch, oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti podľa nového znenia § 53d ods. 1, najneskôr do 28. 2. 2022.
Vzhľadom na časovú a vecnú náročnosť, ktoré si vyžiadalo vypracovanie kritérií uvedené vo vyhláške č. 544/2021 Z. z. o kritériách na určenie indexu daňovej spoľahlivosti, na základe ktorých daňový úrad určuje daňovým subjektom stupeň indexu daňovej spoľahlivosti, a následne zasielanie oznámenie o určení indexu daňovej spoľahlivosti daňovým subjektom, nebolo možné stanovené termíny zo strany finančného riaditeľstva dodržať. Z dôvodu, aby nedošlo k porušeniu odseku 1 až 3 nedodržaním uvedených lehôt zo strany finančného riaditeľstva, boli tieto lehoty zmenené – predĺžené nasledovne: v odseku 1 bola lehota z 30. 6. 2022 predĺžená do 30. 9. 2022 a lehoty v odsekoch 2 a 3 boli z 28. 2. 2022 zmenené – predĺžené do 30. 6. 2022.
Lehota o doručení oznámenia o určení indexu daňovej spoľahlivosti podľa odseku 2 a 3 bola zo strany daňových úradov dodržaná. Daňový subjekt, ktorý splnil podmienky podľa § 53d ods. 1 daňového poriadku doručil daňový úrad oznámenie o určení indexu daňovej spoľahlivosti do 30. 6. 2022.
Avšak lehota podľa odseku 1, ktorá súvisí so zverejnením zoznamu daňových subjektov podľa § 52 ods. 18 daňového poriadku, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti, došlo opäť k jej predĺženiu. Dôvodom predĺženia lehoty boli zásadné pripomienky daňových subjektov podaním námietky podľa § 53d ods. 3 daňového poriadku proti oznámeniu o určení stupňa indexu daňovej spoľahlivosti, k spôsobu hodnotenia kritérií a aj k výberu niektorých kritérií uvedených vo vyhláške č. 544/2021 Z. z. Daňové subjekty tiež požadovali, aby sa do zoznamu daňových subjektov s určeným indexom daňovej spoľahlivosti uviedol daňový subjekt po vybavení námietky, po vydaní rozhodnutia o žalobe príslušným súdom, prípade až po zmene indexu daňovej spoľahlivosti, ktorý bude daňový úrad vykonávať po uplynutí hodnoteného obdobia, ktorým je kalendárny polrok podľa § 53d ods. 2 daňového poriadku.
Predĺžená lehota podľa odseku 1 na zverejnenie zoznamu daňových subjektov, ktorým bol určený stupeň indexu daňovej spoľahlivosti, je uvedená v zákone č. 325/2022 Z. z.; lehota uvedená v § 165m ods. 1 daňového poriadku z 30. 9. 2022 je naviazaná na zaslanie oznámeniao určení stupňa IDS do 31. 1. 2023. FR SR zverejní daňový subjekt v zozname daňových subjektov podľa § 52 ods. 18 daňového poriadku na základe právoplatného oznámenia o IDS, ktoré bolo zaslané daňovému subjektu do 31. 1. 2023 podľa upravených kritérií pre I. polrok 2023.
Účinnosť novely daňového poriadku
Zákon má dve účinnosti. Novela daňového poriadku (čl. II zákona) nadobudla účinnosť 27. 2. 2022, ostatné novely zákonov nadobudli účinnosť 1. 3. 2022.
Novela daňového poriadku č. 250/2022 Z. z.
Touto novelou daňového poriadku došlo k zmene jedného ustanovenia, a to § 68a – Skrátené vyrubovacie konanie.
Ust. § 68a upravuje vydanie rozhodnutia v skrátenom vyrubovacom konaní (vyrubovací rozkaz) za podmienok uvedených v tomto ustanovení.
Poznámka k § 68a: V daňovom poriadku je od roku 2017 zavedený nový inštitút „skrátené vyrubovacie konanie“ v aplikačnej praxi uplatňovaný ako „vyrubovací rozkaz“. Ide o ust., ktoré upravuje iný spôsob vyrubovacieho konania ako je vyrubovacie konanie podľa § 68 daňového poriadku), t. j. vydanie rozhodnutia a možnosť podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok, ktorým je podanie odporu.
Kedy tento inštitút uplatní správca dane?
Správca dane ho uplatňuje na vyrubenie dane alebo na uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu len v prípade, ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa § 17 ods. 2 daňového poriadku nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a správca dane nezačal daňovú kontrolu. Vyrubovací rozkaz správca dane vydá len na základe skutočností a dôkazov, ktoré získal pri správe daní. Zároveň sa umožňuje daňovému subjektu podať proti vyrubovaciemu rozkazu odpor v ustanovenej lehote, a todo 15 dní odo dňa doručenia vyrubovacieho rozkazu. Podaním odporu je dôvodom na vykonanie daňovej kontroly, t. j. začne proces začatia daňovej kontroly následne vyrubovacie konanie ako pri riadnej kontrole podľa § 44 – § 47 a § 68 daňového poriadku Správca dane môže podaný odpor odmietnuť, ak nastane jedna zo skutočností, napr. odpor bol podaný po ustanovenej lehote alebo neoprávnenou osobou. Po vyrubení dane vyrubovacím rozkazom je správca dane oprávnený vykonať daňovú kontrolu za uvedené zdaňovacie obdobie len na podnet finančného riaditeľstva alebo ministerstva financií.
Novelou sa ust. § 68a dopĺňa v odseku 1 o znenie, podľa ktorého správca dane môže vydať vyrubovací rozkaz aj po doručení záverečnej správy zo spoločnej kontroly podľa osobitného predpisu daňovému subjektu, ak sa nevykonáva daňová kontrola alebo neprebieha určovanie dane podľa pomôcok alebo vyrubovacie konanie.
Týmto osobitným predpisom je odkaz na práve toto nové ust. § 12a zákona č. 442/2012 Z. z. v znení zákona č. 250/2022 Z. z.
Informácia o spoločnej kontrole
Zákon č. 442/2012 Z. z. sa touto novelou dopĺňa okrem iného, aj o nové ust. § 12a – Spoločná kontrola;zavádza sa nový inštitút medzinárodnej spolupráce v oblasti daní – spoločná kontrola, ktorá zahŕňa postupy, ktoré budú vykonávané spoločne príslušnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov a budú sa týkať jednej alebo viacerých fyzických osôb alebo subjektov, pri ktorých majú príslušné orgány týchto členských štátov spoločný alebo doplňujúci sa záujem.
Podľa tohto ust. môže príslušný orgán SR požiadať príslušný orgán členského štátu o vykonanie spoločnej kontroly fyzickej osoby alebo subjektu alebo viacerých fyzických osôb alebo subjektov, pri ktorých majú spoločný alebo doplňujúci sa záujem týkajúci sa ich daňových povinností. Súčasťou dohody je aj určenie jazykového režimu počas spoločnej kontroly. Požiadavku môže finančné riaditeľstvo aj odmietnuť alebo súhlasiť. Spoločná kontrola sa končí vypracovaním záverečnej správy.
Na základe vzájomnej dohody príslušný orgán SR alebo príslušný orgán členského štátu informuje kontrolovanú fyzickú osobu alebo subjekt o výsledku spoločnej kontroly a zašle mu kópiu záverečnej správy do 60 dní od jej vypracovania.
Legislatívnou úpravou zákonov uvedených v zákone č. 250/2022 Z. z. (zákon č. 442/2012 Z. z., 563/2009 Z. z. a 359/2019 Z. z.) bola implementovaná smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. 3. 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25. 3. 2021), tzv. DAC7 [ďalej len „smernica (EÚ) 2021/514“]. Implementácia tejto smernice predovšetkým do zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pomôže v období rýchlo sa rozvíjajúcej digitalizácie ekonomiky daňovým správam pri správnom vyčíslení zdaniteľných príjmov osôb predávajúcich prostredníctvom digitálnych platforiem bez fyzickej prítomnosti.
Účelom smernice (EÚ) 2021/514 je pokryť nie iba cezhraničné využívanie platforiem, ale získať informácie aj o domácich predávajúcich cez domáce platformy. Na zabezpečenie tejto automatickej výmeny informácií sa zavádza povinnosť pre oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem zbierať a poskytovať príslušnému orgánu SR informácie o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, ktorí aktívne predávajú tovary a poskytujú služby prostredníctvom platforiem. Ide o platformy ponúkajúce predaj tovaru, prenájom dopravných prostriedkov a nehnuteľného majetku, ako aj poskytovanie rôznych služieb (napr. ubytovacích, dopravných, stravovacích). Ide napríklad o internetové stránky, alebo ich časti, rôzne aplikácie, vrátane mobilných aplikácií. Vyžaduje sa existencia akejkoľvek platformovej technológie, prostredníctvom ktorej predávajúci poskytuje vybrané činnosti používateľom, resp. zákazníkom. Vymedzené pravidlá platia nielen v rámci EÚ, ale obdobné pravidlá boli schválené aj na úrovni Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Novela daňového poriadku sa dopĺňa o možnosť správcu dane vydať rozhodnutie v skrátenom vyrubovacom konaní (vyrubovací rozkaz podľa § 68a daňového poriadku), ak vyrubenie dane vyplynie zo záverečnej správy zo spoločnej kontroly na základe vzájomnej dohody zainteresovaných príslušných orgánov členských štátov.
Zároveň sa prílohy daňového poriadku dopĺňajú aj o Smernicu Rady (EÚ) 2021/514 z 22. 3. 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25. 3. 2021), z ktorej vyplýva táto povinnosť vykonania spoločnej kontroly.
Účinnosť zákona a novely daňového poriadku
Účinnosť novely daňového poriadku je ustanovená na 1. 1. 2024 spolu s inštitútom spoločnej kontroly zo zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní; ostatné legislatívne úpravy zákona č. 250/2022 Z. z. nadobúdajú účinnosť od 1. 1. 2023.
Novela daňového poriadku č. 325/2022 Z. z.
Touto novelou daňového poriadku došlo k legislatívnym úpravám a doplneniam nasledovných ustanovení:
• § 13 ods. 5 až 7 – Spôsob podania.
• § 26 ods. 14 – Poskytovanie údajov správcovi dane.
• § 27 ods. 5 – Počítanie lehôt.
• 32 – Doručovanie elektronickými prostriedkami – nové znenie.
• § 33 ods. 1 písm. a) a c), nové znenia odsekov 2 a 3 a odsek 4 – Elektronické služby.
• § 165m ods. 1 – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 2022.
Legislatívne úpravy uvedených ustanovení okrem § 165m ods. 1 daňového poriadku vyplynuli z novely zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o e-Gov“). Zákon o e-Gov zaviedol povinnosť orgánov verejnej moci vykonávať verejnú moc elektronicky. Na elektronickú úradnú komunikáciu boli zriadené elektronické schránky, ktoré sú definované ako elektronické úložisko, v ktorom sú uchovávané elektronické správy a notifikácie. Zriaďovanie a aktiváciu elektronickej schránky ustanovil zákon v závislosti od právneho postavenia subjektu, ktorému sa schránka zriaďuje, pričom v prvom kole boli zriadené a súčasne aktivované elektronické schránky všetkým orgánom verejnej moci (do 1. 2. 2014). Až následne došlo k povinnej aktivácii elektronických schránok právnickým osobám, pričom táto sa uskutočnila v niekoľkých fázach v závislosti od kvality a dostupnosti údajov potrebných na zriadenie a aktiváciu schránky (posledný termín bol 1. 6. 2020).
Okrem iných úprav došlo k revízii právnej úpravy zriaďovania elektronických schránok pre orgány verejnej moci, zriaďovania a aktivácie schránok pre zapísané organizačné zložky a deaktivácie schránok pre fyzické osoby podnikateľov. V oblasti doručovania došlo k úprave pravidiel doručovania elektronických úradných dokumentov v prípade deaktivácie elektronickej schránky s cieľom minimalizovať špekulatívne konanie pri deaktivácii elektronickej schránky a zefektívniť činnosť orgánov verejnej moci pri doručovaní elektronických úradných dokumentov. Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa umožňuje vytváranie elektronického úradného dokumentu aj ako elektronického dokumentu bez použitia elektronického formulára.
Zákon o e-Gov ustanovuje od roku 2013 všeobecnú právnu úpravu pre výkon verejnej moci elektronicky. Jeho cieľom nie je zasahovať do kompetencie orgánu verejnej moci, ani zasahovať do postupu v konaní podľa osobitného predpisu, avšak jeho cieľom je aj ustanoviť odchýlky v prípade elektronickej komunikácie. Orgán verejnej moci si môžu upraviť postup pri výkone verejnej moci elektronicky aj v osobitnom predpise inak než ustanovuje zákon o e-Gov, a to tam, kde mu to zákon o e-Gov umožňuje.
Ustanovenia daňového poriadku bolo nevyhnutné zosúladiť s textom zákona o e-Gov, a to najmä z dôvodu zamedzenia dvojkoľajnosti právnej úpravy a zabezpečenia vyváženosti právneho poriadku v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.
Ustanovenie § 13 upravuje spôsob podania; podaním sa rozumie predloženie písomnosti vecne príslušnému správcovi dane na vybavenie, a to písomne, elektronicky alebo ústne do zápisnice správcu dane.
Legislatívne došlo k zosúladeniu so zákonom o e-Gov odsekov 5 až 7, ktoré upravujú podania urobené elektronickými prostriedkami.
Podľa odseku 5 podanie v elektronickej podobe musí byť autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa osobitného predpisu. Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, možno podať len prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným riaditeľstvom cez určené dátové rozhranie. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú autorizované podľa prvej vety, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.
Vo všeobecnosti je elektronické podanie podaním, ktoré možno naďalej (ako doteraz) podať cez špecializovaný portál prevádzkovaný finančným riaditeľstvom alebo prostredníctvom portálu verejnej správy (ÚPVS).
Podľa odseku 6, ak podanie v elektronickej podobe nebolo podané podľa odseku 5, bolo podané e-mailom, je potrebné ho doručiť aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe spôsobom podľa odseku 5, a to do piatich pracovných dní odo dňa odoslania podania v elektronickej podobe, inak sa považuje za nedoručené.
Podľa odseku 7 sa na podanie urobené elektronickými prostriedkami vzťahuje daňový poriadok, ak osobitný predpis v ustanoveniach o elektronickom podaní neustanovuje inak s odkazom na § 23 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona o e-Gov.
Legislatívnou úpravou tohto ustanovenia sa umožňuje použiť aj iný spôsob autorizácie ako je kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať, a to spôsobom podľa § 23 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona o e-Gov, ktorým je uznaný spôsob autorizácie, ktorý nadväzuje aj na ukončenie platnosti certifikátov k 31. 12. 2022 pre kvalifikovaný elektronický podpis uložený na občianskych preukazoch s čipom (eID kartu) vydaných do 20. 6. 2021; takto vytvorené elektronické podpisy po 31. 12. 2022 už nebudú platné.
Podľa § 23 ods.2 zákona o e-Gov uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis a elektronického podania, pri ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený. Orgán verejnej moci môže určiť rozsah elektronických služieb verejnej správy, pre ktoré možno použiť uznaný spôsob autorizácie.
Táto úprava sa však nedotkne povinnosti používať pri štruktúrovanej forme podaní komunikácie špecializovaný portál finančného riaditeľstva.
Daňový subjekt ako fyzická osoba môže aj po 1. 1. 2023 uzavrieť so správcom dane dohodu o elektronickom doručovaní v prípade, že sa táto fyzická osoba rozhodne doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami prostredníctvom PFS, ktoré nebudú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo spôsobom podľa zákona o e-Gov.
Naďalej tiež platí, že na účely doručovania úradných dokumentov správcom dane do elektronických schránok sa doručuje podľa zákona o e-Gov.
Ustanovenie § 26 upravuje povinnosti iných orgánov štátnej správy (obce, VUC, notári, súdy) oznamovať správcovi dane údaje na účely správy daní alebo aj iné osoby, ktoré majú písomnosti alebo iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní.
V odseku 14 tohto ustanovenia došlo k zjednoteniu pojmov (rovnako ako v zákone č. 431/2002 o účtovníctve v z. n. p.), v ktorom sa slovo „forma“ nahradilo slovom „podoba“ používané pri elektronickej komunikácii.
Ustanovenie § 27 upravuje počítanie lehôt pre úkony ustanovené daňovým poriadkom alebo osobitným predpisom, napr. zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).
Legislatívna úprava sa dotkla odseku 5 tohto ustanovenia, ktorý pojednáva prípady, kedy je lehota zachovaná. Podľa nového znenia odseku 5 je lehota zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo podané elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5. Ak nemožno podanie v elektronickej podobe doručiť z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane; rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods. 6.
Ustanovenie § 32 upravuje doručovanie elektronickými prostriedkami.
Znenia nových odsekov 1 až 4 sa pri doručovaní elektronickými prostriedkami legislatívne upravili v súlade so zákonom o e-Gov.
Odsek 1 na doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje na tento zákon, ak ustanovenia osobitného predpisu o elektronickom doručovaní s odkazom na § 29 až § 34 zákona o e-Gov) neustanovujú inak.
Odsek 2, ak má osoba, ktorej správca dane doručuje elektronickými prostriedkami zriadených viacero elektronických schránok pre právne postavenia podľa osobitného predpisu s odkazom na § 11 ods. 1 a § 12 ods. 2 zákona o e-Gov, správca dane doručuje do ktorejkoľvek z takýchto elektronických schránok, ktorá je aktivovaná na doručovanie. Doručenie do ktorejkoľvek z aktivovaných schránok bude na účely daňového konania riadnym doručením, ak má daňový subjekt viacero elektronických schránok.
Odsek 3 elektronické doručovanie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia podľa osobitného predpisu s odkazom na § 29 ods. 3 zákona o e-Gov, sa považuje za doručenie do vlastných rúk.
Odsek 4 doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj na finančné riaditeľstvo.
Ustanovenie § 33 upravuje zavedenie elektronických služieb poskytovaných pri správe daní daňovými a colnými orgánmi prostredníctvom elektronickej komunikácie. Legislatívne úpravy boli vykonané v súlade so zákonom o e-Gov.
V odseku 1 písm. a) sa slovo „forme“ nahrádza slovom „podobe“; ide o štylistickú úpravu ako v § 26 ods. 14 daňového poriadku v súlade so zákonom o e-Gov.
V odseku 1 písm. c) sa slová „elektronickú podateľňu“ nahrádzajú slovami „špecializovaný portál prevádzkovaný finančným riaditeľstvom“. Ide o nový pojem pre portál finančnej správy (PFS).
Špecializovaný portál prevádzkovaný finančným riaditeľstvom je podľa odseku 2 spoločný pre finančnú správu. Špecializovaný portál sprístupňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle a umožňuje elektronickú komunikáciu s ním aj prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS).
Odsek 3 – elektronická osobná schránka je elektronické rozhranie, ktoré možno použiť na komunikáciu s finančnou správou v súlade so zákonom o e-Gov, jej vytvorenie nie je v rozpore so zákonom o e-Gov. Tým nie sú dotknuté ani ust. § 13 ods. 5 prvej vety a § 32 ods. 2 daňového poriadku. To znamená, že na účely doručovania úradných dokumentov správcom dane, tieto doručuje správca dane do elektronických schránok daňových subjektov podľa zákona o e-Gov.
V odseku 4 došlo k legislatívnemu precízeniu znenia tak, že sa slová „Podmienky a podrobnosti“ nahrádzajú slovom „Podrobnosti“, keďže podmienky možno ustanoviť len zákonom alebo na jeho základe. Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.
Ustanovenie § 165m ods. 1 definuje predĺženie lehoty na zverejnenie daňových subjektov s indexom daňovej spoľahlivosti (IDS) podľa § 52 ods. 18. Po druhej úprave lehoty bola táto lehota posunutá najneskôr do 30. 9. 2022. Podnikateľská verejnosť nesúhlasila ani s touto lehotou na zverejnenie zoznamov daňových subjektov s IDS z dôvodu, že kritéria na hodnotenie IDS boli zo strany podnikateľskej verejnosti podrobené značnej kritike s požiadavkou niektoré kritériá prehodnotiť. Nová legislatívna úprava lehoty na zverejnenie daňových subjektov s IDS je naviazaná na termín zaslania oznámení o IDS, ktoré správca dane zaslal daňovým subjektom do 31. 1. 2023. Až po tomto termíne finančné riaditeľstvo zverejnilo zoznam daňových subjektov s indexom daňovej spoľahlivosti.
Legislatívna úprava neustanovila termín zverejnenia zoznamu daňových subjektov s IDS, ustanovila len termín na zaslanie oznámenia o IDS a ponechala na rozhodnutie finančného riaditeľstva, kedy zoznam daňových subjektov s IDS začne zverejňovať po 31. 1. 2023.
Účinnosť zákona
Podľa čl. XI zákona č. 325/2022 Z. z. má tento zákon viac termínov účinnosti. Zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (20. 9. 2022). Novela daňového poriadku (čl. VII tohto zákona) v bodoch 1 až 8 nadobudla účinnosť 1. 11. 2022 a bod 9 novely daňového poriadku, ktorý upravuje lehotu v § 165m ods. 1 nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona, t. j. 20. 9. 2022, t. j. pred uplynutím ustanoveného termínu (30. 9. 2022) na zverejnenie daňových subjektov s IDS podľa § 52 ods. 18 daňového poriadku.
Zdroj: www.daneauctovnictvo.sk