V priebehu roka 2022 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).
Novela daňového poriadku č. 433/2022 Z. z.
Táto novela daňového poriadku je vyvolanou novelou zákona o energetike, ktorý bol legislatívne doplnený o novú časť označenú ako tretia hlava od ust. § 25 až § 25k, ktoré upravujú zavedenie nového odvodu, ktorým je odvod z nadmerných príjmov.
Novelou daňového poriadku sa dopĺňa ust. § 1 o nový odsek 6, podľa ktorého, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ustanovenia daňového poriadku sa primerane použijú na odvod z nadmerných príjmov s odkazom na § 25a až § 25k zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2022 Z. z.
Novela zákona o energetike upravuje aj správu daní odvodu z nadmerného príjmu.
Poznámka: Po vypustení odseku 3 z § 1, je tento odsek označený ako odsek 5.
Informácia k novému odvodu (základné pojmy)
Platiteľom odvodu z nadmerných príjmov je tuzemská fyzická osoba, tuzemská právnická osoba, zahraničná fyzická osoba, zahraničná právnická osoba alebo zahraničný subjekt podľa osobitného predpisu, ak na území Slovenskej republiky vyrába elektrinu v zariadení na výrobu elektriny na základe povolenia vydaného podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo na základe splnenia oznamovacej povinnosti podľa § 6 ods. 6.
Predmetom odvodu z nadmerných príjmov je nadmerný príjem.
Nadmerným príjmom sa na účely odvodu z nadmerných príjmov rozumie kladný rozdiel medzi trhovým príjmom a stropom trhového príjmu.
Výšku odvodu určuje 90 % nadmerného príjmu.
Správu odvodu z nadmerných príjmov vykonáva daňový úrad, ktorý je príslušný na správu dane z príjmov platiteľa odvodu z nadmerných príjmov podľa daňového poriadku.
Novela daňového poriadku č. 496/2022 Z. z.
Legislatívne úpravy daňového poriadku boli vykonané v nasledovných ustanoveniach:
• § 1 ods. 3 – Predmet a rozsah pôsobnosti
• § 47 písm. k) – Protokol
• § 52 ods. 13 – Zverejňovanie zoznamov
• § 53d ods. 6 – Index daňovej spoľahlivosti
• § 60 ods. 6 – Vylúčenie zamestnanca
• § 67 ods. 11 – Postup pri registrácii
• § 68 ods. 4 písm. c) – Vyrubovacie konanie
• § 148a ods. 3 – Daňová exekúcia zadržaním vodičského preukazu
• § 155 ods. 4 – Pokuty
• § 156 ods. 8 – Úrok z omeškania
• § 157b – Ustanovenie k účinnej ľútosti – nové ustanovenie
• §165n – Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2023
• §165o – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
Ustanovenie § 1 upravuje procesné pravidlá pri správe daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných (tretích) osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní, ak osobitné (hmotnoprávne) predpisy neustanovujú inak.
Z ustanovenia § 1 sa vypúšťa odsek 3 z dôvodu zrušenia zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov zákonom č. 353/2020 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2021, ktorým sa zrušuje platenie osobitného odvodu bankovými inštitúciami a nebude dôvod zverejňovať tento druh zoznamu daňových subjektov. Zároveň sa zrušuje aj odkaz 1b, ktorým sa tento odsek 3 odkazoval tiež na zákon č. 384/2011 Z. z.
Ustanovenie § 47 upravuje náležitosti, ktoré musí obsahovať protokol z daňovej kontroly.
V § 47 sa legislatívne spresňuje v písmeno k) ako povinný údaj protokolu, ktorým je vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý protokol vyhotovil, to z dôvodu novely zákona o e-Gov. Preto sa spresňuje znenie písmena k), podľa ktorého protokol z daňovej kontroly musí obsahovať vlastnoručný podpis osoby, ktorá vyhotovila protokol. Ak sa protokol vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu s odkazom na § 11 ods. 1 a § 12 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení zákona č. 325/2022 Z. z. rovnako ako v § 32 a § 33 daňového poriadku.
Ustanovenie § 52 upravuje zverejňovanie zoznamov.
Touto novelou sa vypúšťa odsek 13, ktorý upravoval zverejňovanie zoznamu vybraných finančných inštitúcií, ktoré boli povinné platiť osobitný odvod podľa zákona č. 384/2011 Z. z. Vzhľadom na to, že tento zákon bol k 1. 1. 2021 zrušený, a tým bola bankovým inštitúciám zrušená povinnosť osobitný odvod platiť, stal sa odsek 13 bezpredmetným. Vypustenie odseku 13 a vypustenie v § 1 odsek 3 je z rovnakého dôvodu.
Ustanovenie § 53d upravuje komplexný postup správcu dane pri určení indexu daňovej spoľahlivosti.
Z dôvodu zvýšenia motivácie daňových subjektov zaradiť sa medzi vysoko spoľahlivé daňové subjekty na základe splnenia kritérií, v odseku 6 sa upravuje znenie „nespoľahlivé“ daňové subjekty na daňové subjekty „menej spoľahlivé“.
Poznámka k úprave kritérií na určenie IDS pre rok 2023: Druhy kritérií sa nezmenili, došlo len k zmierneniu hodnotenia niektorých porušení, napr. pri dodržaní lehoty podania daňových priznaní sa zohľadňujú 3 dni po zákonnej lehote, čo sa bude považovať za dodržanie lehoty, zaplatenie nedoplatku z kontrol do dvoch mesiacov sa bude hodnotiť miernejšie. Zmena nastala aj pokutách za účtovníctvo a porušenie používania ERP. Ak je proti rozhodnutiu o IDS podaná námietka, daňový subjekt bude zaradený do zoznamu daňových subjektov až po právoplatnom rozhodnutí o námietke. Ak daňový subjekt podá proti rozhodnutiu o námietke žalobu, ktorej súd prizná odkladný účinok, tento daňový subjekt nebude do zoznamu zaradený.
Ustanovenie § 60 upravuje vylúčenie zamestnanca z daňového konania za podmienok uvedených v ustanovení.
Legislatívna úprava bola vykonaná v odseku 6, ktorý určuje osoby, voči ktorým nemožno podať námietku. Je to z dôvodu, aby príslušný úrad nebol funkčný (napr. bez riaditeľa daňového úradu) do vybavenia námietky voči týmto (vedúcim) osobám. Odsek 6 sa doplnil aj o osobu, ktorou je starosta obce, voči ktorému nemožno podať námietku. Táto legislatívna úprava vyplynula z praktickej aplikácie tohto ustanovenia za účelom zamedzenia prípadného špekulatívneho využívania tohto inštitútu voči starostovi obce.
Ustanovenie § 67 upravuje procesný postup registrácii daňových subjektov u správcu dane.
Legislatívna úprava bola vykonaná v odseku 11, v ktorom sa spresňuje znenie druhej vety. Podľa tejto úpravy sa od 1. 1. 2023 bude vykonávať registrácia daňových subjektov len z úradnej moci, a to daňových subjektov, ktoré sú zapísané v obchodnom a živnostenskom registri a v ostatných registroch ako aj registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Správca dane zaregistruje daňový subjekt, nie po zápise do príslušného registra, ale až keď prevezme údaje z týchto registrov. Tieto údaje bude správca dane preberať na dennej báze a bude možné ich aj dohľadať. Dôležitá je aj úprava, že z odseku 11 sa vypúšťa tretia veta o registrácii na základe podaných daňových priznaní; z tohto dôvodu sa § 165j ods. 2 od 1. 1. 2023 už nepoužije.
Od 1. 1. 2023 zaviedla finančná správa nový postup registrácie daňových subjektov, ktorým je registrácia z úradnej moci. Zavádza sa tak zjednodušená registrácia a aj pridelenie DIČ pre fyzické a právnické osoby zapísané v živnostenskom a obchodnom registri a v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci s povolením alebo oprávnením na podnikanie účinným od 1. 1. 2023.
Pre podnikateľov zapísaných v registri právnických osôb na základe údajov z obchodného alebo živnostenského registra sa ruší povinnosť podať žiadosť o registráciu na daň z príjmov, čo znamená zníženie administratívnej záťaže.
Zavedením registrácie z úradnej moci správca dane neuloží pokutu za nesplnenie si registračnej povinnosti.
Daňový úrad daňovým subjektom automaticky zašle elektronicky úradný dokument, ktorým je rozhodnutie o registrácii a pridelení DIČ spolu s oznámením o osobnom účte daňovníka, do ich schránok na ÚPVS.
Ustanovenie § 68 upravuje vyrubovacie konanie, ktoré začína nasledujúci deň po doručení protokolu a končí vydaním rozhodnutia o vyrubení dane alebo rozdielu dane.
Do legislatívnej úpravy vyrubovacieho konania je premietnutý do odseku 4 písm. c) doplnením znenia, podľa ktorého daň je vyrubená aj na účel podľa § 157b zaplatením aj po zániku práva vyrubiť daň podľa § 69 z dôvodu účinnej ľútosti.
Ustanovenie § 148a upravuje oprávnenosť správcu dane vykonať daňovú exekúciu zadržaním vodičského preukazu daňového dlžníka.
Z dôvodu zrýchlenia postup pri vrátení vodičského preukazu, ak je zastavené exekučné konanie, navrhuje sa v odseku 3 vypustiť pri rozhodnutí slovo „právoplatné“. V praxi to bude prebiehať tak, že vydané rozhodnutie sa bezodkladne (ihneď) doručí príslušnému orgánu Policajného zboru podľa miesta pobytu daňového dlžníka a nebude sa čakať na uplynutie lehoty, kedy toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.
Ustanovenie § 155 pojednáva o uložení pokuty za správne delikty uvedené v § 154 daňového poriadku, ktorých sa dopustí daňový subjekt.
Navrhuje sa legislatívne doplniť do odseku 4 znenie vety, podľa ktorej daňový úrad alebo colný úrad pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, pri prvom porušení povinnosti neuloží, ale upozorní daňový subjekt na splnenie tejto povinnosti a poučí ho o následkoch ďalšieho porušenia tejto povinnosti. Daňový úrad a colný úrad bude porušenie (správny delikt) posudzovať podľa skutkovej podstaty správneho deliktu, a to každý úrad osobitne.
Navrhovaným postupom pri uložení pokuty sa zavádza pre daňový subjekt tzv. „druhá šanca“, ktorá bude spočívať v tom, aby pri prvom zistení porušenia správca dane pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia neuložil, ale aby vyzval na splnenie povinnosti a aby zároveň upozornil daňový subjekt, že pri ďalšom porušení už pokutu správca dane uloží.
V súčasnosti je správca dane povinný vyrubiť pokutu pri každom porušení (aj pri prvom). Ak však má mať pokuta aj výchovný charakter, navrhuje sa pri prvom porušení pokutu neuložiť, ale vyzvať daňový subjekt na dodatočné splnenie povinnosti, alebo ak bola povinnosť splnená oneskorene, upozorniť, že pri ďalšom porušení už bude uložená pokuta.
Zavedením „druhej šance“ sa splní úloha z programového vyhlásenia vlády, ako aj požiadavky daňových subjektov uplatniť pri uložení pokuty proklientsky prístup.
Príklad č. 1:
Daňový subjekt podá oneskorene daňové priznanie k dani z príjmov.
Správca dane neuloží pokutu, ale upozorní daňový subjekt na splnenie tejto povinnosti a poučí ho o následkoch ďalšieho porušenia tejto povinnosti. Daňový subjekt následne podá oneskorene aj daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty.
Správca dane už pokutu uloží a pri určovaní výšky pokuty bude správca dane podľa odseku 4 prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a na index daňovej spoľahlivosti.
* * *
Ustanovenie § 156 upravuje vyrubenie úroku z omeškania za nezaplatenie alebo neodvedenie sumy (napr. daň, preddavok na daň, splátku dane) v ustanovenej výške alebo v ustanovenej lehote. Legislatívna úprava predstavuje nové znenie odseku 8.
Podľa nového znenia odseku 8 úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, alebo odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. Ak táto suma bola uhradená, úrok z omeškania nemožno vyrubiť po uplynutí jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma uhradená. Lehota podľa prvej vety tým nie je dotknutá.
V prípade oneskorenej platby, napr. dane, preddavku na daň, úrok z omeškania sa vyrubí do jedného roka od konca roka, v ktorom došlo k úplnej úhrade tejto sumy. Prekluzívna lehota piatich rokov sa uplatní rovnako v prípade, ak by k úhrade došlo v piatom roku od konca roka, v ktorom došlo k omeškaniu s platbou; v takomto prípade je potrebné úrok vyrubiť do konca tohto roka.
Ak k úhrade nedošlo vôbec, alebo v prípade čiastočnej úhrady sa úrok, tak ako doteraz, počíta za štyri roky omeškania a vyrubiť ho možno najneskôr v lehote päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k omeškaniu s platbou.
Úrok z omeškania je možné vyrubiť v lehote päť rokov od konca roka, v ktorom bola povinnosť uhradiť daň, preddavok na daň, a to aj v prípade, že nedoplatok bol uhradený v plnej výške už v prvom roku. Touto úpravou sa zabezpečí, aby bol úrok z omeškania vyrubený do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola suma nedoplatku uhradená. Skoršie vyrubenie úroku z omeškania bude zároveň pôsobiť aj preventívne, aby daňové subjekty platili daňové povinnosti včas.
Ustanovenie § 157b definuje účinnú ľútosť zo spáchania daňového trestného činu zaplatením dane aj po zániku práva vyrubiť daň podľa § 69 daňového poriadku. Toto ustanovenia súvisí so zánikom trestného daňového činu zaplatením dane z dôvodu účinnej ľútosti. Na účel zániku trestnosti daňového trestného činu podľa Trestného zákona z dôvodu účinnej ľútosti možno aj po zániku práva podľa § 69 daňového poriadku vyrubiť daň zaplatením dane, pričom táto daň je splatná dňom jej zaplatenia.
Uplatnenie tohto ustanovenia nastane v prípade, že kým sa skončí vyšetrovanie, ktoré trvá aj niekoľko rokov, už zanikne aj právo vyrubiť daň a táto osoba už nemôže daň uhradiť. Túto možnosť umožňuje práve toto ustanovenie, aby aj po prekluzívnej lehote mohol obvinený uplatniť/prejaviť účinnú ľútosť – teda zaplatiť skrátenú daň aj s príslušenstvom.
Ako ďalej bude súd zohľadňovať túto účinnú ľútosť pre stanovenie trestu je už na rozhodnutí príslušného súdu.
Poznámka: Ust. § 85 a § 86 Trestného zákona upravujú účinnú ľútosť. Trestnosť trestného činu podľa § 86 ods. 1 písm. d) zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278, ak páchateľ nespáchal trestný čin ako člen organizovanej skupiny alebo ako člen zločineckej skupiny a ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.
Ustanovenie § 165n – Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. 1. 2023
Nadväzne na úpravu registračného konania podľa § 67 ods. 11 daňového poriadku sa prechodné ust. § 165j ods. 2 k registrácii, ktoré pojednáva o zavedení tzv. automatickej registrácie z úradnej moci na základe prvého podaného daňového priznania podľa pôvodného znenia § 67 ods. 12 daňového poriadku od 1. 1. 2023 už neuplatní.
Ustanovenie § 165o je prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. 1. 2024.
Podľa odseku 1 sa ust. § 155 ods. 4 v znení účinnom od 1. 1. 2024 použije na uloženie pokuty, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie pokuty nastala po 31. 12. 2023.
To znamená, že ak daňový subjekt podá v roku 2024 daňové priznanie oneskorene, správca dane neuloží za toto porušenie pokutu, ale upozorní daňový subjekt, že pri ďalšom oneskorene podanom daňovom priznaní, už pokutu správca dane uloží.
Podľa odseku 2 správca dane úrok z omeškania za oneskorenú úhradu dane, rozdielu dane, preddavku na daň, splátky dane, sumy na zabezpečenie dane, vybraného preddavku na daň, vybranej dane alebo zrazenej dane, pri ktorých k úplnej úhrade došlo do 31. 12. 2023, vyrubí najneskôr do 31. 12. 2024.
To znamená, že ak úhradu nedoplatku daňovník vykoná napr. 15. 3. 2023 alebo 18. 8. 2023, úrok z omeškania správca dane vyrubí najneskôr do 31. 12. 2024.
Účinnosť novely daňového poriadku
Tento zákon má dve účinnosti. Zákon nadobúda účinnosť 1. 1. 2023 okrem niektorých ustanovení ZDP a ustanovení § 155 ods. 4, § 156 ods. 8 a § 165o daňového poriadku, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. 1. 2024.
Novela daňového poriadku č. 519/2022 Z. z.
Legislatívna úprava daňového poriadku bola vykonaná v ust. § 1 – Predmet a rozsah pôsobnosti.
Ust. § 1 bolo doplnené o nový odsek 6, podľa ktorého, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je tento zákon, ustanovenia daňového poriadku sa primerane použijú na solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií s odkazom na tento zákon.
Ust. § 9 zákona o solidárnom príspevku definuje, že na správu príspevku sa primerane použije daňový poriadok. Znamená to, že správca dane primerane uplatní na tento príspevok ustanovenia upravujúce napríklad daňovú kontrolu (§ 44 až § 47), miestne zisťovanie (§ 37 až § 39), zabezpečujúce inštitúty, napr. predbežné opatrenie (§ 50), záložné právo (§ 81); nedoplatky na príspevku sa budú vymáhať v rámci daňového exekučného konania (§ 88 a nasl. ust.) ako aj sankcie (§ 155 až § 156) pri porušení povinností súvisiacich so správou príspevku.
Správu príspevku vykonáva daňový úrad, ktorý je príslušný na správu dane z príjmov subjektu podliehajúcim príspevku ako prispievateľa podľa daňového poriadku. Zákon nadobúda účinnosť 31. 12. 2022. n
Zdroj: www.daneauctovnictvo.sk