Rozšírená zodpovednosť výrobcov

Členské štáty Európskej únie (ďalej len "EÚ") majú za úlohu najneskôr od 1. januára 2025 rozšíriť triedený zber odpadov aj o zložku textil. Prevedenie tejto požiadavky do praxe majú vo vlastných rukách jednotlivé štáty. Zber textilu je špecifický predovšetkým z toho dôvodu, že ide vlastne o zber dvoch zložiek, a to textilu vhodného na opätovné použitie a odpadového textilu. Zároveň je tu aj skutočnosť, že textil na opätovné použitie často opúšťa EÚ. Jeho zmysluplné využitie, opätovné použitie, resp. využitie výrobkov z textilného odpadu v rámci Európy je otázne.

Skutočnosť, že Európska únia chce do budúcnosti dávať akcent na zelené verejné obstarávanie deklaruje aj fakt, že vydala novú Stratégiu EÚ pre udržateľný a obehový textil, ktorá v rámci opatrení zavádza Povinné požiadavky týkajúce sa zeleného verejného obstarávania a stimulov členských štátov do roku 2024. Článok sa venuje predstaveniu základných ideí tejto stratégie, ktorá poskytuje praktický prehľad a riešenia využitia textilu v rámci cirkulárneho prístupu k prírodným zdrojom so zníženým efektom na klimatickú zmenu. Stratégia rieši aj otázku rýchlej módy, textilného odpadu a likvidácie nepredaných textilných výrobkov a zabezpečuje, aby sa pri ich výrobe v plnej miere dodržiavali sociálne práva. Zavádza digitálny pas pre textílie založený na povinných požiadavkach na informácie o obehovosti a iných kľúčových environmentálnych aspektoch.

Príspevok vysvetľuje úlohu ekomodulácie pri plnom využití obehového hospodárstva, ktorá je síce upravená v zákone č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“), no na jej finálnu podobu sa na Slovensku ešte stále čaká.

Úprava finančných príspevkov od výrobcov vyhradených výrobkov v kolektívnom plnení, tzv. ekomodulácia je témou vo všetkých štátoch EÚ. Niektoré európske štáty a ich kolektívne organizácie už poplatky zaviedli a pracujú ďalej na ich úprave smerom k požadovanému napĺňaniu cieľov. Slovenskí výrobcovia na úpravu stále čakajú. Čo možno očakávať zverejnilo OECD v prehľade typov k modulovaným poplatkom pod RZV.

Najneskôr do 5. júla 2020 by mali vo väčšine vstúpiť do účinnosti legislatív členských štátov EÚ zmeny ako nové definície, vyššie recyklačné ciele, minimálne požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, rozšírenie povinného triedeného zberu pre textil do konca roku 2025 či boj s potravinovým odpadom, ktoré prináša tzv. odpadový balík.

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica SUP“) je podpora prístupov upriamených na predchádzanie vzniku odpadu, ako najvyššieho stupňa hierarchie odpadového hospodárstva, ako aj pre dosiahnutie prechodu na obehové hospodárstvo v kontexte dosiahnutia cieľa trvalo udržateľného rozvoja. Jej zavedením a vykonávaním by sa malo prispieť k rozvoju udržateľných spôsobov výroby a spotreby, podpore a využívaniu opakovane použiteľných obalov a výrobkov pred jednorazovými, triedeného zberu na účely recyklácie, k zvýšeniu informovanosti spotrebiteľov a iných prístupov smerujúcich k znižovaniu vzniku odpadu.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov v z. n. p. (ďalej len „vyhláška č. 373/2015 Z. z.“) upravuje podrobnosti k inštitútu rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov. Táto vyhláška bola od jej prijatia niekoľkokrát novelizovaná. Jej posledná novelizácia z roku 2020 nadobudla účinnosť 12. decembra 2020. Novelizovaná bola už aj v roku 2021, a to s účinnosťou od 26. januára 2021. 

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov v z. n. p. (ďalej len „vyhláška č. 373/2015 Z. z.“) upravuje a ustanovuje rôzne technické detaily k zákonnej úprave, ktorá upravuje koncept, resp. právne vzťahy v súvislosti s rozšírenou zodpovednosťou výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov.

Dánsko plánovalo rozšíriť zber triedených odpadov o textil od roku 2022. Zber a nakladanie mali mať na starosti obce a financovať ho mali obyvatelia poplatkom za komunálny odpad. Pol roka pred zavedením systému bol termín posunutý najskôr na 1. júl 2023 s plánom uplatniť rozšírenú zodpovednosť výrobcov na textil. Čo tomu predchádzalo? V prvom rade množstvo štúdií a prieskumov, pričom niekoľko z nich bude uvedených v článku. Na štúdiách je zaujímavé, ako často sa severské krajiny spájajú, aby vytvorili spoločný systém a ako sa porovnávajú a učia navzájom.

Zatiaľ sa Slovensko stále drží posledného možného termínu zavedenia zberu textilného odpadu z domácností, a to od 1. januára 2025. Z Ministerstva životného prostredia SR však už prenikajú prvé náznaky snahy o posunutie termínu o rok skôr. Spôsob financovania realizácie a prevádzkovania nemá jednotný záver. Jednou z možností je začleniť zber textilného odpadu pod povinnosti obce tak, ako to je v prípade biologicky rozložiteľných odpadov z domácností. Alternatívou je zaradiť textílie medzi výrobky, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Výdavky na zber a nakladanie s textilnými odpadmi z domácností by tak boli, zjednodušene povedané, preplácané obciam z príspevkov od výrobcov textílií. Práve o tejto možnosti si povieme viac. V posledných rokoch sa na Slovensku zbierajú textílie a šatstvo z domácností dobrovoľne, a to prostredníctvom charitatívnych a dobročinných organizácií. Zber je zameraný na opätovne použiteľné textílie a šatstvo, pričom použiteľnosť dosahuje miestami len 10 % [1].

V poslednej dobe sa slovo ekomodulácia skloňuje vo všetkých svojich podobách často a na rôznej úrovni komunikácie. Čakanie na predpis, ktorý dá čarovné riešenie na začiatku akéhosi reťazca a pohne výrobcov vyhradených výrobkov ako obalov či elektrozariadení k zamysleniu sa nad materiálom z ktorého sa výrobok vyrába, návrhom udržateľných výrobkov – tzv. ekodizajnom, či iným faktorom smerujúcim k trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti vyhradených výrobkov a k zohľadneniu prítomnosti nebezpečných látok vo vyhradených výrobkoch. V opačnom prípade príde akási penalizácia vo forme vyššieho poplatku. Keďže v súčasnosti chýba jednotné usmernenie na európskej aj národnej úrovni, v príspevku sa pozrieme, čo danému „slovu so širokým významom“ predchádzalo, kde sa už rieši a aké sú odporúčania pri zavádzaní ekomodulácie.

Ekomodulácia by mala smerovať k zamysleniu sa nad dizajnom výrobku, aby bol ekologickejší, opakovane použiteľný, opraviteľný či v konečnej fáze recyklovateľný. Ako však preniesť tento „koncept“ do praxe a akých výrobkov sa dotkne? Sú štáty, výrobcovia či spotrebitelia pripravení?