Plasty

Nová štúdia ukázala, že materiály na bio báze môžu predstavovať väčšie zdravotné riziko pre niektoré z najdôležitejších druhov planéty ako bežné plasty, ktoré majú nahradiť.

Príspevok analyzuje súčasný stav nakladania s plastovými odpadmi na Slovensku, v Európskej únii a v globálnom priestore. Autor sa zamýšľa nad efektívnosťou súčasných prístupov k nakladaniu s plastovým odpadom a skúma možnosti rozvoja terajších a nových technológií v oblasti recyklácie plastového odpadu.

Ciele znižovania spotreby ľahkých plastových tašiek boli stanovené už v roku 2015 so začiatkom vykazovania v roku 2018. Ich nastaveniu predchádzali štúdie zamerané na výrobný sektor, posúdenie hospodárskych a sociálnych vplyvov rôznych politík na zníženie množstva plastových tašiek na jedno použitie [1]. Nasledovali ich štúdie posúdenia životného cyklu (LCA) [2, 3, 4], ďalej vplyvu oxo-degradovateľných plastových tašiek na životné prostredie, po ktorom prišiel zákaz uvedenia takýchto tašiek na trh [5, 6]. V súčasnosti sa štúdie zaoberajú biodegradovateľnými alternatívami [7]. Z hľadiska vplyvu a dopadu na životné prostredie sa v hierarchii odpadového hospodárstva uprednostňuje predchádzanie vzniku odpadu. Ako to s cieľmi v znižovaní spotreby ľahkých plastových tašiek vyzerá na Slovensku a ako v členských štátoch EÚ?

Medzi problémový komunálny odpad možno jednoznačne zaradiť aj odpad z plastov. Napriek rôznym opatreniam jeho objem neklesá, skôr naopak, mierne rastie. Mení sa nielen objem vznikajúceho odpadu, ale aj jeho kvalitatívne zložene. Prichádzajú nové materiály, nové modifikácie plastov a aj nové výrobky, najmä obaly. Tieto „inovácie“ plastov a odpadov z nich majú negatívny dopad na riešenie zhodnocovania odpadov. Väčší sortiment plastov zvyšuje nároky na triedenie odpadu, hlavne pre mechanickú recykláciu. Preto sa v poslednom období zvyšuje podiel energetického zhodnotenia plastového odpadu, kde šírka sortimentu plastového odpadu nie je až tak na prekážku. Napriek tomu treba aj ďalej hľadať iné, možno netradičné riešenia na zhodnotenie plastového odpadu.

Vedci z Kalifornskej univerzity v Riverside sa posunuli o krok bližšie k nájdeniu využitia stoviek miliónov ton plastového odpadu vyprodukovaného každý rok, ktorý často upcháva prúdy a rieky a znečisťuje naše oceány.

Európska komisia (ďalej len „EK“) zverejnila druhý diel dokumentu s názvom „Zelená dohoda“. Navrhla v ňom nové celoeurópske pravidlá v oblasti obalov. Práve na ich výrobu sa používajú primárne suroviny, a to v prípade plastov až v 40 percentách a pri papierových obaloch až v 50 percentách. [1] Navrhované pravidlá majú umožniť spotrebiteľom zvoliť si opätovne použiteľné obaly, odbúrať zbytočné obaly, obmedziť nadmerné balenia a poskytnúť jasné označenie na podporu správnej recyklácie.

Podľa počtu odpadkov na plážach tvoria plasty až 85 % odpadu v moriach. [1] Tento odpad má cezhraničnú povahu. Do morí sa dostáva z riek a do riek aj vplyvom vetra z rôzneho prostredia. Voľne pohodený odpad, tzv. littering, vytvára zdroj pre budúci odpad v moriach. Mali by riešiť problém s plážovým litteringom len prímorské mestá alebo iné, turisticky vyhľadávané destinácie? Kto by mal znášať náklady na odstraňovanie litteringu? Možné odpovede nájdete v článku.

Celá spoločnosť nielen u nás, ale i v Európe, je v súčasnosti postihnutá energetickou a surovinovou krízou. Na jej zvládnutie sa prijímajú rôzne úsporné opatrenia. Niektoré, najmä v oblasti energetiky, pôsobia možno až drasticky. Obavy z nedostatku ropy a plynu sa premietajú nielen do šetrenia a znižovania spotreby produktov na ich báze, ale aj do znižovania spotreby elektrickej energie a úspor pri vykurovaní. Nedostatok či výpadky v dodávkach ropy a plynu môžu nepriaznivo dopadnúť i na produkciu plastov, pre ktoré sú základnými surovinami. Aj keď sú snahy hľadať pri výrobe plastov alternatívne suroviny, tak ropa a plyn budú ešte dlho pre plasty kľúčové. Alternatívou pre ropu a plyn však môže byť aj lepšie využívanie plastového odpadu ako druhotnej suroviny.

Ochrana životného prostredia a zabezpečenie trvalo udržateľného života je jedným z hlavných cieľov súčasnosti. Popri ochranárskych aktivitách je veľa činností, materiálov, výrobkov, ktoré môžu mať za určitých podmienok, nevhodnom či nadmernom používaní negatívny vplyv na životné prostredie, zanechávať výraznú uhlíkovú stopu, vytvárať nežiaduci odpad. Čisté a zdravé životné prostredie potrebuje pre svoju činnosť aj včelárstvo. Rovnako ako rôzne nové materiály aj včelári majú možnosti ako prípadné negatívne dopady svojej činnosti na životné prostredie minimalizovať.

Príspevok analyzuje problematiku výskytu drobných plastových častíc v životnom prostredí a v jeho jednotlivých zložkách (ovzdušie, voda a pôda). Reaguje aj na štúdie, ktoré skúmali výskyt uvedených častíc v živočíchoch morského a vodného prostredia, v potravinovom reťazci, ale aj v ľudskom tele. Do analýzy je zahrnutý aj prístup Európskej únie k uvedenej problematike v oblasti politiky životného prostredia a tvorby právnych predpisov.

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica SUP“) je podpora prístupov upriamených na predchádzanie vzniku odpadu, ako najvyššieho stupňa hierarchie odpadového hospodárstva, ako aj pre dosiahnutie prechodu na obehové hospodárstvo v kontexte dosiahnutia cieľa trvalo udržateľného rozvoja. Jej zavedením a vykonávaním by sa malo prispieť k rozvoju udržateľných spôsobov výroby a spotreby, podpore a využívaniu opakovane použiteľných obalov a výrobkov pred jednorazovými, triedeného zberu na účely recyklácie, k zvýšeniu informovanosti spotrebiteľov a iných prístupov smerujúcich k znižovaniu vzniku odpadu.

Najväčší podiel v komunálnom odpade majú obaly. Nie sú to len plastové obaly, ale aj obaly z papiera, kartónu, kovu či skla. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že väčšina tovarov, najmä potravinárskych, musí byť pred vstupom na trh v niečom zabalená a vyžadujú si to hygienické, technické a aj obchodné podmienky. Obal má chrániť zabalený tovar pred znehodnotením, poškodením, znečistením, má zaručiť jeho trvácnosť, lepšiu a bezpečnú manipuláciu, prepravu a podobne.

Príspevok poukazuje na vývoj zloženia komunálnych odpadov na Slovensku v porovnaní rokov 2010, 2017, 2018 a 2019. Za sledované obdobie došlo k nárastu celkovej produkcie komunálnych odpadov, pod čo sa podpísal predovšetkým nárast biologicky rozložiteľného odpadu, ako aj papiera a lepenky, plastových odpadov a predovšetkým kovových odpadov. Napriek tejto skutočnosti má SR rezervy v zhodnocovaní komunálneho odpadu, čo sa prejavuje v neplnení cieľov v oblasti materiálového zhodnocovania odpadov a nepriaznivej štruktúre zloženia komunálnych odpadov.

Plastové tašky vyvolávajú v EÚ špecifickú pozornosť v posledných 15 rokoch. Od štúdií zameraných na výrobný sektor, posúdenie hospodárskych a sociálnych vplyvov rôznych politík na zníženie množstva plastových tašiek na jedno použitie [1], cez posúdenie životného cyklu (tiež ako „life cycle ­assessment“ alebo „LCA“) jednotlivých druhov plastových tašiek (aj v porovnaní s inými druhmi tašiek, napr. papierovými, textilnými), štúdií vplyvu oxo-degradovateľných plastových tašiek na životné prostredie (ďalej len „ŽP“) či v poslednej dobe ich bio­degradovateľných „alternatív“, ktoré majú nahradiť produkciu plastových tašiek vyrobených z konvenčných plastov. Na základe toho sú prijímané ciele znižovania ich spotreby, upravuje sa reportovanie v EÚ či zavádzajú iné opatrenia na úrovni jednotlivých štátov.

Útlm baníctva a naň nadväzujúcich odvetví je už realitou, pričom dôvody sú rôzne (ekonomické, ekologické i politické). Čo však s vybudovanou infraštruktúrou, priestormi a ľuďmi, ktorí prídu o prácu? Konverziu banskej činnosti a prípravu a rea­lizáciu nových projektov má finančne podporiť i vláda vrátane použitia európskych zdrojov. Jedným z možných riešení pre konverziu banskej činnosti môže byť aj recyklácia plastového odpadu.

Vedecko technický pokrok v minulých rokoch priniesol celý rad nových technológií, nových materiálov, nových aplikácií. Tradičné materiály sa nahradzovali novými, hľadali sa postupy s cieľom znižovať náklady, šetriť energie, pracovné sily. Pri mnohých inovatívnych riešeniach a materiáloch sa žiaľ niekedy nedocenili ekologické dopady, ako aj dopady, čo môže priniesť budúcnosť. Pri niektorých materiáloch sa ukazuje, že ich silný dynamický rozvoj spôsobuje a v budúcnosti bude spôsobovať i vážne ekologické problémy. Ide hlavne o problémy s narastajúcim odpadom. Aj preto sa v súčasnosti venuje veľká pozornosť hľadaniu alternatív a znižovaniu spotreby v minulosti ešte „progresívnych“ materiálov.

Nízka miera recyklácie niektorých odpadových komodít úzko súvisí aj s aplikačnými možnosťami výrobkov z recyklovaných položiek. Platí to najmä o zmesových komunálnych plastových odpadoch, ale aj o odpadoch z ojazdených autoplášťov. Tieto odpady možno pri ich vhodne zvolenom vzájomnom pomere a vhodnej technológii spolu recyklovať a výsledný produkt možno použiť napríklad na budovanie cyklotrás a cyklochodníkov.

Veľký rozvoj nastal napríklad pri potrubných systémoch, no najväčší priestor pre aplikáciu plastov poskytli pravdepodobne obalové materiály a obalová technika. Tu našli plasty kvalitatívne i kvantitatívne najviac aplikácií. Rozsah a...

Dominantné postavenie medzi obalovými materiálmi má jednoznačne PET (polyetyléntereftalát). Tento materiál vstúpil na obalový trh na prelome storočí a jeho nástup bol skutočne veľmi razantný. Za pomerne krátky čas sa stal najpoužívanejším obalovým materiálom. Nahrádzal nielen sklenené obaly, ale v mnohých prípadoch i plastové obaly – z PVC (polyvinylchloridu), PE (polyetylénu) či PP (polypropylénu). Obaly z PET si našli uplatnenie pri balení potravín, nápojov, rôznych chemických prípravkov, ale i technických výrobkov.