Odpad

Tento príspevok poskytuje komplexný úvod do problematiky environmentálnej kriminality, s dôrazom na perspektívu legislatívy Európskej únie v boji proti tomuto fenoménu. Úvod predstavuje širokú škálu výziev spojených s environmentálnou kriminalitou a jej dopadom na životné prostredie a verejné zdravie. V nasledujúcej časti je environmentálna kriminalita definovaná z hľadiska trestného práva v Slovenskej republike. Príspevok sa potom zaoberá najbežnejšími a najzávažnejšími formami páchania environmentálnej kriminality. Pozornosť sa následne zameriava na využívanie moderných technológií, najmä bezpilotných lietadiel, a dostupných metód ako LiDAR a fotogrametria ako účinných nástrojov na detekciu a vyšetrovanie nelegálnych aktivít. V záverečnej časti sú identifikované aktuálne výzvy a budúce výhľady v boji proti environmentálnej kriminalite.

Batérie obsahujú chemické látky, ako sú olovo, ortuť a kadmium, ktoré môžu byť škodlivé, ak nie sú správne spracované. Taktiež rastúca popularita obnoviteľných zdrojov energie a elektrických vozidiel zvyšuje dopyt po batériách, čo zintenzívňuje potrebu regulácie, ktorá zabezpečí, aby batérie boli vyrobené, používané a likvidované spôsobom, ktorý minimalizuje ich negatívny vplyv na životné prostredie.

Dňa 5. novembra 2024 Rada Európskej únie hlasovala [1] o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o čistení komunálnych odpadových vôd (prepracované znenie) [2], ktorý si rozoberieme v článku.

Slovenská republika sa pripojila ku krajinám, ktorým záleží na udržateľnom rozvoji a minimalizácii klimatických zmien. V tejto súvislosti je podporovaný prechod od energetického využívania fosílnych palív, kde v roku 2023 sa na Slovensku ukončila ťažba uhlia, čím sa stala lídrom v tejto oblasti spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Významným zdrojom energie môže byť aj palivo vyrobené z odpadu, či už v podobe tuhého druhotného paliva, alebo tuhého alternatívneho paliva, čím sa minimalizujú negatívne vplyvy odpadu a šetria neobnoviteľné zdroje v rámci princípov cirkulárnej ekonomiky.

Nová štúdia University of Leeds objasňuje obrovský rozsah nezbieraného odpadu a otvoreného spaľovania plastového odpadu vo vôbec prvom globálnom katalógu znečistenia plastmi.

Obaly sú kľúčové pre moderné obehové hospodárstvo, no zároveň predstavujú environmentálnu výzvu. Článok analyzuje dynamiku rozšírenej zodpovednosti výrobcov v EÚ zameriavajúc sa na legislatívne požiadavky, inovácie v obalových materiáloch a harmonizáciu pravidiel na jednotnom trhu. Skúma aktuálne trendy v udržateľnosti, recyklácii a znižovaní obalového odpadu, ako aj nové regulačné opatrenia, ktoré formujú budúcnosť obalového priemyslu.

V tomto článku predstavujeme hlavné zistenia dvoch prieskumov k praktikám nakladania s biomasou a bioodpadmi; a k praktikám hospodárenia s pôdou na Slovensku. Tiež odkazujeme na populárno-náučné spracovanie tejto témy. Hlavným cieľom článku je zamyslenie sa a predstavenie úlohy odpadov v obehovom biohospodárstve, ktorého východisko, výkon aj udržateľnosť úzko súvisia so zdravím pôdy. Jedným z výstupov projektu BioCASH, v rámci ktorého boli prieskumy realizované, budú odporúčania pre smerovanie politík EÚ.

Od 1. januára 2025 budú obce povinné zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu textilu. Zatiaľ je to v príslušnej právnej úprave jediná zmienka o textile bez stanovenia bližších postupov, zodpovednosti jednotlivých subjektov a ďalších povinností.

Článok hodnotí, či súčasný vzorec pre výpočet miery vytriedenia odpadu skutočne odráža realitu spôsobu zabezpečenia triedeného zberu.

Blíži sa termín odovzdávania ročných výkazov a ohlásení o odpadoch. Obce majú povinnosť ohlásiť a zaslať vybrané dáta o odpadoch na rôzne inštitúcie, v rozdielnom formáte, ale najmä s inými údajmi, ktoré sa ďalej sledujú. Pri finálnom vyhodnotení dát rozdielnosť údajov spôsobuje odlišnosti v nazeraní sa na celkové nakladanie s komunálnymi odpadmi a inými odpadmi, ktoré svojím charakterom a zložením sú podobné odpadom z domácností, alebo aj nie.

Článok je pokračovaním analýzy environmentálnych záťaží s obsahom kritických kovov na Slovensku, ktoré sa môžu stať potenciálnymi zdrojmi surovín, s cieľom navrhnúť možnosti ich získavania.

Vyvstala u nás otázka ohľadom premlčania daňových nedoplatkov k poplatku za komunálny odpad – zo starej exekúcie. Ide o konkrétny prípad: daňový nedoplatok FO z roku 2005 bol vymáhaný v exekučnom konaní v roku 2016, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23. 6. 2017 dňa 12. 9. 2022 bolo exekučné konanie ukončené z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Výzva na zaplatenie nedoplatku z roku 2005 bola naposledy zaslaná a doručená daňovníkovi v roku 2014. Kedy sa premlčí uvedený daňový nedoplatok z roku 2005? (počas daňového exekučného konania 6-ročná premlčacia lehota neplynie - § 85 ods. 1, 2 daňového poriadku).

Zmeny v odpadovej legislatíve nenastávajú len vo zvyšujúcich sa cieľoch a počte opatrení na dosiahnutie týchto cieľov v oblasti odpadového či obehového hospodárstva, ale aj v úprave a precizovaní terminológie na ich dosiahnutie. To platí aj pre nahliadanie na recyklovateľnosť obalov, recykláciu a jej výpočet.

Nový rok prinesie pre občanov veľa zmien, ale aj nepríjemných zistení. Jedným z nich bude aj ďalší rast poplatkov za komunálny odpad. Oproti minulým rokom bude teraz nárast takmer vo všetkých mestách a obciach pomerne dramatický a občania to výrazne pocítia. Je tento nárast opodstatnený alebo si samosprávy týmto riešia výpadky v príjmovej časti rozpočtov?

Príspevok sa zameriava na potenciál stavebného odpadu v oblasti cirkulárnej ekonomiky a predovšetkým cirkulárneho stavebníctva. Analýza sa sústreďuje predovšetkým na prostredie Európy a EÚ. Zároveň zahŕňa mieru vplyvu krízy a pandémie COVID-19 na sektor stavebníctva a nakladanie so stavebným odpadom a taktiež vplyv vojny na Ukrajine na tvorbu odpadov, ktorý vzniká z budov a infraštruktúry.

Zabezpečenie bezpečnosti dodávok surovín sa stanovilo ako významná priorita politických cieľov EÚ. Súčasný nedostatok primárnych surovín je zapríčinený vývojom nových technológií, ako je napríklad elektromobilita, IT technológie a podobne, ktoré si vyžadujú spotrebu väčšieho množstva kovov. Európska komisia začala podnikať kroky na zabezpečenie prístupu k zdrojom surovín, aby sa tak vyhla ich nedostatku. Z tohto dôvodu boli identifikované kritické suroviny (ďalej len "KS") s cieľom pomôcť predchádzať nedostatku dodávok týchto surovín do EÚ. Zoznam kritických surovín EÚ v súčasnosti obsahuje 34 surovín. EÚ definovala aj tzv. strategické suroviny (ďalej len "SS"), pričom ich strategický význam sa určí na základe relevantnosti suroviny pre zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pre použitia v obrannom a vo vesmírnom priemysle [1]. Medzi kritické a strategické suroviny patria aj meď, nikel, kobalt, gálium a iné. Cieľom príspevku je analyzovať environmentálne záťaže s obsahom kritických kovov na Slovensku, ktoré sa môžu stať potenciálnymi zdrojmi surovín a navrhnúť možnosti ich získavania.

Jedným z cieľov Európskej únie v oblasti odpadov je výrazné znižovanie množstva komunálneho odpadu, ktorý skončí nevyužitý a uložený na skládkach. Podľa najnovších správ však hrozí, že Slovensko si svoje záväzky v oblasti odpadov nesplní. Každý členský štát má totiž prijať také opatrenia, aby do konca roku 2025 dokázal opätovne využiť a recyklovať minimálne 55% komunálneho odpadu. Do roku 2030 to má byť 60% a v roku 2035 až 65%. Aj keď sa v recyklácii podľa údajov Inštitútu environmentálnej politiky približujeme k priemeru európskych krajín, na skládkach nám stále končí až 41% vyzbieraného odpadu. Priemer za členské štáty je pritom len 23%.

Mám otázku ohľadom zberu BRKO z domácností. Som poslanec OcZ a ako každý rok, je schvaľované VZN o poplatku za zber TKO. Chápem, že poplatky nebudú klesať. Mňa ale zaujíma práve zber BRKO, ktorý je zaťažujúci viac ako treba. Hlavne frekvencia vývozu odpadu. Zamestnanec obce nám (poslancom) tvrdí, že zber BRKO sa nedá inak nastaviť. Vo vyhláške č. 371/2001 Z.z., príloha č.10b, je uvedená tabuľka, ktorá uvádza minimálne nároky na nádobu a frekvenciu vývozu. My zamestnancovi obce tvrdíme, že máme možnosť zmeniť frekvenciu vývozu. Ale stále si trvá na svojom že sa to nedá. Kto má pravdu? 

Príspevok sa zameriava na problematiku odlišovania organického a anorganického odpadu. Následne skúma environmentálne a klimatické vplyvy spomenutého druhu odpadu. Záujem autora sa sústreďuje aj na nástroje nakladania s anorganickým odpadom. Príspevok taktiež zahŕňa údaje o pôvode anorganického odpadu a snaží sa zdôrazniť potrebu implementácie nástrojov recyklácie, opätovného použitia a predchádzania vzniku anorganického odpadu.

Na Slovensku sa už roky nevieme odlepiť z povestného dna krajín EÚ v oblasti nakladania s odpadom. Odborníci a aj zainteresované inštitúcie už roky konštatujú a upozorňujú na to, že stále viac odpadu sa skládkuje, prípadne spaľuje, ale menej sa zhodnocuje a recykluje. Nariadenia o potrebnom zvýšení zhodnotenia odpadu na úkor zníženia objemu skládkovaných odpadov sa pravdepodobne v stanovených termínoch nepodarí naplniť.