V odborných, ale aj populárnych médiách sa v poslednom období dáva veľa priestoru téme mikroplastov. Popisujú sa problémy vo svetových moriach a oceánoch, uvádza sa veľa príkladov, kde a z čoho vznikajú, diskutuje sa o vplyvoch a potencionálnej škodlivosti na ľudský organizmus či zdravie človeka. Európsky parlament definoval mikroplasty ako častice menšie než 5 mm a podľa vzniku ich rozdelil na primárne a sekundárne. [1] Napriek množstvu publikácií vieme, že mikroplasty existujú, kde môžu vznikať, ale ich presné zloženie nepoznáme. Navyše, mnohé informácie sú ešte len v štádiu predpokladov, mnohé nadhodnotené a žiaľ niektoré i protichodné a zavádzajúce.
Primárne mikroplasty
vznikajú pri výrobe a spracovaní plastov, pri výrobe granulátov. Môžu sa uvoľňovať do ovzdušia, do technologických vôd a prípadne z vôd aj do pôdy. Podľa Európskeho parlamentu tvoria primárne mikroplasty 15% až 31% všetkých mikroplastov v oceánoch. Nie je však jasné ani ich zloženie a ani to, ako sa tam dostali, keďže primárne mikroplasty vznikajú primárne (len) pri výrobe a spracovaní plastov.Sekundárne mikroplasty
vznikajú pri opotrebovávaní rôznych výrobkov z plastov ako obrusy z pneumatík, z prania syntetických textílií, sú obsiahnuté v kozmetických výrobkoch, drogérií, farbách atď. a podľa Európskeho parlamentu tvoria 69% až 81% všetkých mikroplastov v oceánoch. [1]Akú presnosť a vypovedaciu schopnosť majú tieto údaje? Ide o odborný odhad alebo len tip? Od čoho sú tieto odhady odvodené? Dá sa v tomto obsahu plastov definovať a určiť napríklad podiel mikroplastov (skutočne v mikro rozmeroch) z kozmetických prípravkov, z prania textílií alebo u obrusov opotrebovaných pneumatík? Nie sú tieto údaje skresľujúce a trocha aj zavádzajúce?
Podobné pochybnosti vyvoláva aj údaj o výskyte mikroplastov v krajinách Európskej únie, kde ich má každoročne vznikať 75 000 - 300 000 ton. [2]