V pokračovaní článku sa pozrieme na ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú mikrobiologickú kvalitu kompostu. Plynulo tak nadviažeme na dôležité aspekty ako vstupné suroviny, ich čistota, znalosť materiálov, veľkosť a homogenizácia vstupných materiálov, recept či optimálna vlhkosť, ktorých zohľadnením v zmysluplnej miere možno dosiahnuť kvalitný kompost.
(dokončenie z predchádzajúceho čísla)
7. Aeróbnosť je spolu s vlhkosťou alfou a omegou kompostovania. Prospešný mikrobióm potrebuje k svojmu životu kyslík rovnako ako my. Bez kyslíka sa rýchlo začne množiť anaeróbny mikrobióm, produkujúci smrad vo forme metánu, sírovodíka, amoniaku, anaeróbnych terpénov, horľavých fenolov či oxidu dusného (s takmer 300-násobným otepľovacím potenciálom oxidu uhličitého). Ak nám kompost nevonia lesom, ale trošku smrdí, je to znakom jeho začínajúcej anaeróbnosti. Na hranici aeróbneho - v časti kompostu, ktorá je ešte okysličovaná čerstvým vzduchom a anaeróbneho - v časti kompostu, kde už mikrobióm spotrebováva viac kyslíka, ako sa stíha doplniť, môžeme pri prekopávaní v priemyselnej kompostárni zažívať striedavé závany príjemnej vône a ľahkého zápachu. Pre zabezpečenie aeróbnosti kompostu vo vysoko kapacitných podmienkach je vhodné a od určitej veľkosti kompostovej základky nutné nainštalovať prevzdušňovacie kanály, ktoré vháňajú do kompostu vzduch. Takéto kompostárne možno zatiaľ navštíviť najbližšie v Rakúsku, na Slovensku sú vo výstavbe.
8. Tepelná fáza začína v okamihu zmiešania vstupných surovín s dostatočnou vlhkosťou. Pri pretrvávaní optimálnych podmienok sa exponenciálne množí bakteriálny mikrobióm, čím narastá teplota. Čas
