Príspevok analyzuje mieru, ktorou môže prispievať inštitút biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu k predchádzaniu a zmierňovaniu dopadu klimatických zmien na ľudskú spoločnosť. Nedávne štúdie poukazujú na vysokú mieru zneškodňovania odpadov vo forme skládkovania. Predovšetkým biologický rozložiteľný komunálny odpad môže vo forme spracovania v kompostárni alebo v bioplynovej stanici prispievať k dosahovaniu cieľov uhlíkovej neutrality.
V súčasnej dobe sú klimatické zmeny asi jednou z najdiskutovanejších tém ľudskej spoločnosti. Vo všeobecnosti sa klíma vníma ako trvalejší alebo dlhodobý režim počasia, ktorý pretrváva aspoň 30 rokov. Klimatický systém našej planéty zahŕňa viacero zložiek, na ktorých je vybudovaný. Vytvára ho predovšetkým atmosféra a vodstvo, ale aj snehová a ľadová pokrývka našej planéty. Medzi ďalšie zložky klimatického systému zaraďuje odborná verejnosť vrchnú časť zemskej kôry a biosféru predstavujúcu život na Zemi a taktiež tzv. noosféru, čiže oblasť aktívnej činnosti človeka, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú klímu. V globálnom meradle zmeny klímy predstavujú celosvetový priemer teploty vzduchu, celosvetový úhrn zrážok, úhrn výparu, pričom ide o zmeny klímy prirodzeného charakteru. Za najvýznamnejšie zmeny v klíme sa v poslednom období považuje predovšetkým rýchla zmena globálneho priemeru teploty vzduchu, ktorej hlavnou príčinou je koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. Zjednodušene povedané, pri vysokej koncentrácii skleníkových plynov sa tepelné vyžarovanie Zeme zadržiava v atmosfére, odráža sa naspäť na zemský povrch, a tým dochádza k rastu povrchovej teploty našej planéty. Ide teda o fyzikálny jav popísaný ako skleníkový efekt. Medzi najvýznamnejšie faktory vytvárajúce skleníkový efekt patria fosílne palivá, akými sú uhlie, ropa, zemný plyn a rašelina. Predovšetkým ich ťažba a spracovanie prispieva k ohrievaniu našej planéty. Ďalším producentom skleníkových efektov je najmä poľnohospodárstvo, ktoré prispieva k vytváraniu skleníkovo aktívnych plynov. Ostatnými činiteľmi podporujúcimi klimatické zmeny sú predovšetkým priemysel, doprava, odlesňovanie, urbanizácia a, samozrejme, aj odpady. Odborná verejnosť sa zhoduje v tom, že klimaticky priaznivejšie je určite podporovať triedený zber odpadov a odpady recyklovať. Naopak, skládkovanie odpadov je z hľadiska priebehu klimatických zmien najnepriaznivejšie, keďže skládky odpadu sú významnými producentmi metánu. Prírodný odpad má vo všeobecnosti odberateľa a spotrebiteľa, a to najmä v podobe pôdnych organizmov, ktoré ho spracovávajú. Mnohé odpady, ktoré vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti, sú však častokrát nespracovateľné prirodzeným spôsobom, v dôsledku čoho vznikajú odpady, znečisťujú životné prostredie. Okrem toho odpady vytvorené ľudskou činnosťou môžu trvalo z