Lehota stanovená členským štátom v článku 30 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „smernica 2008/98“) na splnenie povinností stanovených v tomto článku, spočívajúcich v zabezpečení, aby sa programy odpadového hospodárstva a programy predchádzania vzniku odpadu členských štátov hodnotili aspoň každých šesť rokov a v prípade potreby sa revidovali, uplynula až šesť rokov po uplynutí lehoty na prebratie tejto smernice, t. j. 12. decembra 2016.
Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ (ôsma komora) z 5. decembra 2019, Komisia/Španielsko, C-642/18, EU:C:2019:1051.
Svojou žalobou Európska komisia (ďalej len "Komisia") navrhuje, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len "Súdny dvor") určil, že Španielske kráľovstvo si tým, že nerevidovalo programy odpadového hospodárstva stanovené v smernici 2008/98, pokiaľ ide o autonómne spoločenstvá Baleárskych a Kanárskych ostrovov, a tým, že ju úradne neinformovalo o revízii týchto programov, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 30 ods. 1 a článku 33 ods. 1 smernice 2008/98.
Konanie pred podaním žaloby a žaloba
Dňa 18. novembra 2016 Komisia zaslala Španielskemu kráľovstvu výzvu, v ktorej tvrdila, že vzhľadom na to, že neprijalo alebo nezrevidovalo programy odpadového hospodárstva autonómnych spoločenstiev Aragónsko, Baleárske ostrovy, Kanárske ostrovy, Kantábria, KastíliaLa Mancha, Katalánsko, Estremadur