Článok 6 ods. 4 smernice Euróspkeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len "smernica o odpade") sa má vykladať v tom zmysle, že:
-
nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade, že na úrovni EÚ vo vzťahu k určitému druhu odpadov nie sú ustanovené kritériá konca stavu odpadu, závisí takýto stav, keď odpad prestáva byť odpadom, od toho, či sa na takýto druh odpadov vzťahujú kritériá ustanovené všeobecne záväzným vnútroštátnym právnym aktom a
-
neumožňuje, aby držiteľ odpadu požiadal konštatovanie stavu konca odpadu príslušným úradom členského štátu alebo súdom tohto členského štátu.
Podľa rozsudku Súdneho dvora z 28. marca 2019, Tallinna Vesi, C-60/18, EU:C:2019:264
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu čl. 6 ods. 4 smernice o odpade. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Tallinna Vesi AS a Keskkonnaamet (Úrad životného prostredia, Estónsko) vo veci prijatia dvoch rozhodnutí Keskkonnaamet vydaných pre spoločnosť Tallinna Vesi na účely zhodnocovania odpadov a ktorými sa odmietlo konštatovanie stavu, keď kal z čistiarní odpadových vôd prestáva byť po zhodnotení odpadom.
Spor vo veci samej
Tallinna Vesi prevádzkuje kanalizáciu komunálnej odpadovej vody mesta Tallin (Estónsko) a jeho okolia, ako aj spracovanie odpadových vôd v jednotke používajúcej technológiu aktivovaného kalu. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že čistiarenský kal sa v rámci procesu čistenia odpadových vôd premiestni na účely anaerobnej digescie (metanizácia) do cisterien. Po procese anaerobnej digescie v trvaní 15 dní sú tieto kaly zbavené vody pomocou odst