Pojem flexibilita je v posledných rokoch v pracovnom práve diskutovaný pojem. V pracovnom práve sa flexibilita prejavuje v tzv. flexibilných formách zamestnania, ktoré sú alternatívou k tradičnému pracovnému pomeru. Medzi flexibilné formy zamestnávania patrí aj domácka práca a telepráca. Takéto formy organizácie práce a pracovného času majú za cieľ prispieť k zosúladeniu pracovného času a rodinného života zamestnancov.
Okrem pojmu domácka práca a telepráca poznáme aj pojem práca z domu alebo tzv. "home office". Rozdiel medzi teleprácou, domáckou prácou a home office spočíva v tom, že domácka práca a telepráca musia byť pravidelné, majú stálu povahu, zatiaľ čo home office má príležitostný charakter.
Kedysi bol home office považovaný v práci skôr za benefit, avšak počas pandémie COVID-19 začal byť pre pandemické opatrenia pre viacerých ľudí skôr povinnosťou. Zamestnanci sa museli situácii prispôsobiť a svoje domovy dočasne premenili aj na pracoviská (kancelárie). Táto situácia si vyžiadala aj zmeny v legislatíve.
Zmenami si prešiel aj zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"). Tento predpis ustanovuje zamestnávateľom povinnosť preplatiť zamestnancom zvýšené výdavky spojené s využívaním vlastného zariadenia pri práci.
Tento článok pojednáva o home office a povinnosti zamestnávateľa preplatiť zamestnancom zvýšené výdavky spojené s využívaním vlastného zariadenia pri práci.
Pojem domácka práca, telepráca
Obidve formy zamestnávania, čiže domácka práca aj telepráca sú upravené v § 52 Zákonníka práce. V princípe sú obe formy podriadené pod ten istý právny režim, čo sa týka kvality právneho postavenia zamestnanca. Obe formy majú spoločné to, že ide o prácu vykonávanú z domu, z vlastnej domácnosti zamestnanca alebo z iného dohodnutého miesta. Podstata domáckej