Novela kompetenčného zákona

Vydáno: 24 minút čítania
Dňa 14. mája 2020 schválila Národná rada SR zákon č. 134/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v z. n. p. (ďalej len "kompetenčný zákon") a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela kompetenčného zákona"). Ide o zákon, ktorý prináša niektoré zásadné zmeny do organizácie a fungovania vlády SR, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. V príspevku sa zameriame na štyri z nich:
1.
zriadenie a obsahová náplň funkcie podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo,
2.
zriadenie a obsahová náplň nového Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,
3.
zriadenie Rady vlády Slovenskej republiky pre konkurencieschopnosť a produktivitu,
4.
presun Zbierky zákonov SR na Úrad vlády SR.
 
1. Podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo
Novelou kompetenčného zákona sa zriaďuje funkcia podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Ide o člena vlády, ktorý koordinuje legislatívnu činnosť na úrovni výkonnej moci a zabezpečuje strategické plánovanie.
Ako vyplýva z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020 - 2024, podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, "bude komplexne a participatívne hodnotiť vplyvy návrhov právnych predpisov, vrátane vplyvov na strategické plánovanie a len návrhy predpisov, ktorých vplyvy budú dôsledne zhodnotené, bude predkladať do legislatívneho procesu".
Zákonodarca vytvorením funkcie podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, vytvára nadrezortný inštitucionálny rámec pre oblasť legislatívy za účelom posilnenia stability a predvídateľnosti právneho poriadku. Ide o nadrezortnú funkciu, ktorá má vytvoriť silný mandát na výkon kompetencií v § 1aaa novely kompetenčného zákona. Podľa Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020 - 2024, podpredseda vlády "zabezpečí, že návrh zákona mimo plánu legislatívnych úloh bude môcť byť predložený do legislatívneho procesu na úrovni vlády SR len po prerokovaní s podpredsedom vlády SR, ktorý bude koordinovať legislatívu.". Ide o veľkú systémovú zmenu v oblasti legislatívy od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Doteraz sa všetko legislatívne úsilie sústreďovalo najmä na úpravu legislatívneho procesu ako cieľavedomej činnosti, ako dôležitého nástroja moci v štáte, ktorý organizuje a integruje spoločnosť. Na tento účel bol prijatý zákon č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Významnou zmenou bola aj novela rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a to zákon č. 399/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v z. n. p.
Podľa § 1aaa ods. 1 písm. a) novely kompetenčného zákona: "Podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, usmerňuje a koordinuje plnenie úloh v oblasti legislatívy, zabezpečuje koordináciu ústredných orgánov štátnej správy v oblasti tvorby legislatívy, vrátane koordinácie pripomienkového konania a zabezpečuje legislatívne činnosti podľa § 24."
Podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, usmerňuje a koordinuje plnenie úloh v oblasti legislatívy, ktorým je napríklad posilnenie prípravy a predkladania plánu legislatívnych úloh vlády na príslušné obdobie a tiež vykonávanie odpočtu splnených úloh z plánu legislatívnych úloh vlády. Zabezpečuje tiež koordináciu ústredných orgánov štátnej správy v oblasti tvorby legislatívy vrátane zabezpečovania koordinácie pripomienkového konania, čo v praxi znamená, že návrh zákona mimo Plánu legislatívnych úloh vlády SR bude predložený do legislatívneho procesu len po prerokovaní s podpredsedom vlády, ktorý neriadi ministerstvo.
Koordinácia pripomienkového konania pod záštitou podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, má byť zárukou, aby nedochádzalo k prijímaniu právnych predpisov bez ich náležitého prerokovania, a to osobitne s pripomienkujúcimi s