Pre obce ako tvorcov právnych predpisov s miestnou pôsobnosťou, ale aj ako adresátov práva je podstatné, aby boli zachované legislatívne kompetencie subjektov tvorby práva a tým sa zabezpečila právna istota. Vyhlášky vydávané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako právne predpisy s miestnou pôsobnosťou tejto požiadavke nezodpovedajú, pretože nie sú vydávané vo forme právneho aktu, ktorý je úrad verejného zdravotníctva oprávnený prijímať. Nie sú vyhlásené zákonom stanoveným spôsobom, a preto nemôžu nadobudnúť platnosť, ktorá je podmienkou pre vznik účinnosti.
Nežiaducim trendom v rámci procesu tvorby vykonávacích právnych predpisov je rozširovanie subjektov tvorby vykonávacích právnych predpisov. Na celoštátnej úrovni sa uvedený trend prejavil v roku 2001 na základe novelizácie zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorá okrem existujúcej právomoci ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy zakotvila aj právomoc iných orgánov štátnej správy, ak tak ustanoví zákon, vydávať všeobecne záväzné právne predpisy. Zdalo sa, že opačná situácia nastala na miestnej úrovni, pokiaľ ide o miestnu štátnu správu, a to po ostatnej reforme miestnej štátnej správy
1)
, keď sa špecializovaná štátna správa transformovala do roviny všeobecnej (integrovanej) koncepcie miestnej štátnej správy.
Po 1. októbri 2013 sa právotvornej činnosti ujali okresné úrady a v súlade s ustanovením § 5 zákona o organizácii miestnej štátnej správy vydávajú "vyhlášky" ako všeobecne záväzné právne predpisy miestnych orgánov štátnej správy. Pre objektívnosť sa žiada uviesť, že vecná pôsobnosť zákona o organizácii miestnej štátnej správy z hľadiska normotvorného, sa vzťahuje na celú miestnu štátnu správu a nielen na okresné úrady.
No