Politika odpadového hospodárstva vytvára na úrovni práva EÚ súčasť politiky životného prostredia podľa čl. 191 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) [1] ako jedného z primárnych prameňov práva EÚ. Na sekundárnej úrovni kreuje základný právny rámec nakladania s odpadmi smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „smernica o odpade“). Preambula uvedenej smernice vymedzuje prvoradý cieľ každej politiky v oblasti odpadov, ktorým by mala byť minimalizácia negatívnych účinkov tvorby a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie.
Treba povedať, že smernica o odpadoch tak vyjadruje určitú previazanosť zdravia a ochrany životného prostredia ako hodnôt, na ktorých ochrane je vybudované európske právo. Uvedenému tvrdeniu svedčí aj zakotvenie ochrany verejného zdravia v čl. 168 ZFEÚ. [2] Predmetné ustanovenie ZFEÚ zakotvuje povinnosť zohľadniť v rámci každej politiky Únie (t.j. aj politiky nakladania s odpadmi) aj ochranu ľudského zdravia. Pri aplikácii čl. 15 ZFEÚ [3] možno hovoriť aj o potrebe transparentnosti pri realizácii politiky životného prostredia, t.j. teda aj politiky odpadového hospodárstva. Vo všeobecnosti sa rešpektuje, že princíp transparentnosti vytvára akýsi
"komunikačný nástroj"
medzi verejnou správou a verejnou mocou na jednej strane a verejnosťou, občanmi a jednotlivcami na druhej strane. [4] Význam uplatňovania tohto princípu zdôrazňuje aj doktrína v oblasti práva životného prostredia na Slovensku a v Českej republike. [5]Okrem európskeho práva však uvedenú oblasť spoločenských vzťahov ovplyvňuje aj Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ako "ESĽP"), ktorá reprezentuje regionálny systém ochrany ľudských práv v podobe doktríny a dohovorov štrasburských orgánov ochrany pr