Závislá činnosť

Občan ČR má na území ČR príjem zo závislej činnosti. Zároveň má táto osoba zriadenú s.r.o. na území SR. Chce sa vo vlastnej s.r.o. so sídlom v SR zamestnať, čo by znamenalo, že by mal súčasne príjem zo závislej činnosti aj v SR aj v ČR. Je niečo takéto vôbec legislatívne možné? Ak áno, tak ako je to v takomto prípade s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a s platením dane zo mzdy?

Dobrý deň prajem, mal by som otázky ohľadom medzinárodného prenájmu pracovnej sily. Slovenská spoločnosť zamestnáva zamestnancov, pre ktorí momentálne nie je schopná zabezpečiť prácu. Z tohto dôvodu plánuje ich prenajímať maďarskej spoločnosti. Teda prenájom pracovnej sily nie je hlavnou činnosťou spoločnosti, ani nie je uvedená táto činnosť medzi predmetmi podnikania. Otázky: 1. Môže spoločnosť vykonávať horeuvedenú činnosť aj bez toho, aby bola definovaná medzi predmetmi podnikania? 2. Je možné realizovať medzinárodný prenájom pracovnej sily aj medzi závislými osobami, alebo existujú nejaké obmedzenia? 3. Čo sa týka dane z príjmov, podľa stanoviska finančnej správy SR je potrebné prekvalifikovať osobu zamestnávateľa. Napriek tomu, že z právneho hľadiska bude naďalej formálnym „právnym“ zamestnávateľom slovenský poskytovateľ pracovnej sily, na daňové účely sa skutočným („ekonomickým“) zamestnávateľom stane zahraničný (maďarský) objednávateľ (užívateľ) pracovnej sily, u ktorého bude daňovník (rezident SR) vykonávať činnosť podľa jeho pokynov a príkazov, resp. v jeho mene a na jeho zodpovednosť. Ak je v zmysle uvedeného skutočným ekonomickým zamestnávateľom maďarský užívateľ pracovnej sily, príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území HU sú podľa zmluvy zdaniteľné na území HU bez ohľadu na dĺžku výkonu tejto činnosti. Je horeuvedený predpoklad platný aj v našom prípade? Môžete to potvrdiť, prosím? Za odpoveď Vám vopred a veľmi pekne ďakujem!

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom rôzne nepeňažné plnenia, ktoré sú uvedené v Zákonníku práce, internom predpise spoločnosti alebo v pracovnej zmluve. Ide o balíčky pri rôznych príležitostiach (MDD, Mikuláš...), prednostné vyšetrenie u lekárov, použitie služobných áut aj na súkromné účely vrátane PHL ... . V § 21 ods. 1 písm. e) ZDP je uvedená výnimka z nedaňových nákladov - ide o náklady vynaložené zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 1 a ods.3 písm. d) za podmienok ustanovených v Zákonníku práce a náklady vynaložené v rozpore s ZDP alebo s osobitnými predpismi. Otázka: Sú daňovým nákladom zamestnávateľa všetky nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancom, ktoré zamestnávateľ zdaní zamestnancom daňou zo závislej činnosti v zmysle ZDP? Je súčasťou daňových nákladov zamestnávateľa aj DPH, ak je celková suma nepeňažného plnenia následne zdanená daňou zo závislej činnosti? Je daňovým nákladom aj benefit vo forme nákupu PHL pri automobile, ktoré zamestnanec využíva aj na súkromné účely? PHL na súkromné kilometre a používanie auta aj na súkromné účely je uvedené v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ uplatňuje náklady na spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods.2 písm. l ) bod 1. ZDP. Suma PHL na súkromné kilometre je zdanená zamestnancovi. Tiež je zdanené zamestnancovi použitie auta aj na súkromné účely podľa § 5 ods. 3 a) ZDP.

Obsahom článku sú odpovede na mnohé otázky zamestnávateľov v nadväznosti na problematiku organizačnej zmeny zamestnávateľa a skončenia pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti pre organizačnú zmenu podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). Organizačná zmena patrí totiž medzi najčastejšie dôvody skončenia pracovného pomeru, a to bez ohľadu na to, či k skončeniu pracovného pomeru dochádza formou výpovede alebo formou dohody.

Je príspevok na ošatenie matrikárky (ošatné) za rok zdaňovaný a platí sa z neho aj poistenie do Sociálnej a zdravotnej poisťovne?

V zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce v je zamestnávateľ povinný pri skončení pracovného pomeru vydať zamestnancovi okrem iného: Potvrdenie o poskytnutej mzde za vykonanú prácu pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti. V zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ povinný vystaviť uvedené potvrdenie do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, prípadne do 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie. (Zamestnanec sa môže počas roka opäť zamestnať u toho istého zamestnávateľa). Podľa ktorého zákona treba postupovať? Vystaviť potvrdenie o mzde za vykonanú prácu pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti pri skončení pracovného pomeru podľa Zákonníka práce alebo vystaviť potvrdenie po skončení roka podľa zákona o dani z príjmov? Potvrdenie na výpočet podpory v nezamestnanosti – v prípade, ak zamestnanec pri skončení pracovného pomeru podpíše prehlásenie, že potvrdenie na výpočet podpory v nezamestnanosti nepotrebuje, je zamestnávateľ povinný napriek tomu predmetné potvrdenie vystaviť?

Firma s. r. o. má konateľa spoločnosti, ktorý má podiel na ZI - 40 % a zároveň je zamestnancom spoločnosti. Poskytol s. r. o. ako spoločník bezúročnú pôžičku a prenajíma s. r. o. nehnuteľnosť. Je závislou osobou z titulu poskytnutej pôžičky, keď áno ako ďalej pokračovať, dopočítať úroky a tieto budú nákladovou položku v s. r. o. a u neho ako súkromnej osoby to bude ako, keď neprijal žiadne úroky. Ďalej s prenájmom budovy ako postupovať. Má pridelené DIČ DÚ k prenájmu nehnuteľnosti a nehnuteľnosť nemá zaradenú v obchodnom majetku. Ďaľší má podiel na ZI - 20 % je konateľom spoločnosti a zároveň zamestnancom, poskytol bezúročnú pôžičku firme ako spoločník. Ďaľší má podiel na ZI - 20 % je zamestnancom a poskytol bezúročnú pôžičku firme ako spoločník. Prosím o bližšie konkrétnejšie vysvetlenie transferového oceňovania závislých osôb.

Pracovný pomer založený pracovnou zmluvou je najbežnejším spôsobom výkonu závislej práce. Pracovnou zmluvou sa zakladá záväzkový vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pričom obe strany zmluvného vzťahu by mali pred vstupom do zmluvného vzťahu poznať legislatívu a oboznámiť sa so všetkými právami a povinnosťami, ktoré im pred uzavretím pracovnej zmluvy, počas jej trvania, ba dokonca aj po jej vypovedaní vznikajú a sú povinní ich dodržiavať.

Počnúc 1. januárom 2015 majú zamestnanci, ktorí zarobia maximálne 570 € mesačne, možnosť uplatniť si nárok na odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody. Zamestnanci s vyššími príjmami budú platiť odvody na zdravotné poistenie rovnako ako doteraz. Zmena sa realizovala zákonom č. 364/2014 ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“), ktorou sa zavádza inštitút tzv. „odpočítateľnej položky“ (ďalej len „OP“) pri platení odvodov na zdravotné poistenie pre nízkopríjmových zamestnancov.

Kedy sa môj pracovný pomer na dobu určitú môže zmeniť na dobu neurčitú, hoci som u toho istého zamestnávateľa zamestnaná od roku 2008? Moje pracovné zmluvy a dohody o zmene pracovných podmienok k nim sú nasledovné: od 2. 9. 2008 do 30. 6. 2009 (Pracovná zmluva na dobu určitú) od 1. 7. 2009 do 26. 7. 2014 (pracovná zmluva – zastupovanie kolegyne počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Táto kolegyňa sa po ukončení rodičovskej dovolenky do zamestnania už nevrátila. Od 27. 7. 2014 do 30. 6. 2015 (Dohoda o zmene pracovných podmienok, ktorou sa mení predchádzajúca pracovná zmluva (1. 7. 2009 – 26. 7. 2014) a pracovný pomer sa opäť uzatvára na dobu určitú. Môže ma od 1. 7. 2015 môj zamestnávateľ zamestnať na dobu neurčitú, resp. ešte môže opäť na dobu určitú?

Od akého dátumu treba posudzovať trvanie pracovného pomeru na účely odstupného pri zániku základnej školy v prípade zamestnancov, u ktorých došlo (v niektorých prípadoch aj opakovane) k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (napr. z ONV na Okresný úrad, neskôr na obec a potom na ZŠ s MŠ s vlastnou právnou subjektivitou)?

Cieľom príspevku je poukázať na špecifické prípady, ktoré sa v školách a školských zariadeniach realizujú na konci roka v súvislosti s ukončením rozpočtového a účtovného obdobia a ktoré vyplývajú z osobitostí rozpočtového hospodárenia škôl a školských zariadení.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, konkrétne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa (ďalej len „KZVS“) pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na rok 2014 a zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“) ustanovujú možnosti škôl v súvislosti s tvorbou a čerpaním so­ciálneho fondu.

V prvej časti príspevku som sa venovala postupu pri určení výšky odstupného.

Z hospodárenia stálej prevádzky v Nemecku rozhodol jediný spoločník - konateľ vyplatenie tantiémy (zdroj nie je zisk po zdanení) za rok 2012 vo výške 37 500 €. Zdroj príjmu nie je teda zisk po zdanení, nejde o tantiému aj keď je tak označená - je to odmena. Tantiéma-odmena za rok 2012 je evidovaná ako nevyplatená na účtoch 522/333 . Je toto účtovanie správne? Pre nedostatok finančných prostriedkov je táto odmena stále nevyplatená. Tento príjem bude vyplatený konateľovi-zároveň zamestnancovi, ktorý má od platiteľa príjem zo závislej činnosti. Zdaňuje sa tento príjem zamestnanca-konateľa ako bežný príjem zo závislej činnosti v čase výplaty? Ako sa postupuje pri výpočte VZ na odvody do sociálnej a zdravotnej poistovne pri výške 37 500 € a v akej výške?

Považuje sa vykonávanie činností lekárskych štúdií, znaleckých posudkov v odbore psychiatria - teda výlučne pre štátne orgány za závislú alebo nezávislú činnosť? Je takáto osoba zdaniteľnou osobou aj pre daň z pridanej hodnoty podľa zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.?