Skládkovanie
Počet vyhľadaných dokumentov: 12
Zoradiť podľa:
Počet vyhľadaných dokumentov: 12
Zoradiť podľa:
- Článek
Súdny dvor Európskej únie vydal v septembri 2024 rozsudok, v ktorom sa venoval vybraným skládkam odpadov v Slovenskej republike. V tomto rozsudku konštatoval porušenie smernice Rady
1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov zo strany Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide o tzv. infringement - konanie iniciované Európskou komisiou voči členskému štátu z dôvodu porušenia práva EÚ, Slovenskej republike môžu byť v ďalších krokoch uložené aj finančné sankcie. Cieľom tohto článku je analýza predmetného rozsudku a možného scenára budúceho vývoja vo svetle súvisiacej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
- Článek
Koncom roka 2023 Súdny dvor EÚ svojím rozsudkom [1] uložil Rumunsku pokutu za neuzavretie skládok v súlade so smernicou Rady
1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (ďalej len "smernica o skládkach") vo výške 1 500 000 eur, ako aj penále vo výške 600 eur za každý deň a za každú neuzavretú skládku odo dňa vyhlásenia rozsudku do uzatvorenia poslednej skládky. Podobný osud môže postihnúť aj Slovensko, keďže v máji 2023 podala Európska komisia žalobu voči SR pre rovnaké porušenie. O porušení SR nebolo zatiaľ rozhodnuté. [2]
- Článek
Príspevok analyzuje účinky, ktoré vytvára organický odpad vo vzťahu ku klimatickej kríze. Zameriava sa predovšetkým na porovnanie nakladania s organickým odpadom v podobe skládkovania odpadov a kompostovania odpadov. V závere sa príspevok zameriava na plytvanie potravinami ako jednu z príčin nadmerného vzniku organických odpadov.
- Článek
Narastajúce objemy komunálnych odpadov a ich skládkovanie sú globálnym celosvetovým problémom. Napriek rôznym administratívnym a legislatívnym opatreniam sa nedarí trvalo znižovať objem komunálneho odpadu, ktorý končí na riadených i nelegálnych skládkach. Výrazným príspevkom v riešení problému bol rozvoj recyklácie, využívanie odpadu ako druhotnej suroviny a alternatívneho paliva. Napriek tomu sa stále ešte veľká časť odpadu skládkuje a nutnosť skládkovania časti odpadu sa neodstráni ani v blízkej budúcnosti. Pre zmiernenie negatívnych ekologických dopadov zo skládkovania komunálneho odpadu sa prijímajú opatrenia, aby sa skládkoval len ekologicky nezávadný zvyškový odpad, napríklad odpad po mechanicko-biologickej úprave (MBÚ). Aj na Slovensku situáciu rieši novela vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, podľa ktorej sa mohol od 1. januára 2023 skládkovať len odpad po MBÚ.
- Článek
Dňa 27. novembra 2019 bola v Národnej rade SR schválená rozsiahla novela zákona č. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) obsahujúca mnoho zmien, ktoré nadobudnú účinnosť postupne odo dňa vyhlásenia novely zákona v Zbierke zákonov SR až do 1. januára 2023. Keďže ide o veľmi rozsiahlu novelu zákona o odpadoch, zameriame sa len na jednu jej časť, a to konkrétne na zákaz skládkovania odpadu, ktorý neprešiel úpravou.
- Článek
Dňa 26. februára 2020 vydala Európska komisia správy o členských krajinách, v ktorých posúdila pokrok dosiahnutý v oblasti štrukturálnych reforiem, predchádzaniu a nápravy makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní v súlade s európskymi právnymi predpismi. Pre Slovensko bola taktiež vydaná Správa o Slovensku za rok 2020, ktorá sa venuje aj oblasti obehového hospodárstva a nakladania s odpadmi.
- Článek
Skládkovanie alebo spaľovanie odpadu zvyšuje prítomnosť vzduchom prenášaných baktérií, ktoré môžu obsahovať aj gény rezistentné na antibiotiká. Zistili vo svojej štúdii čínski vedci. Svoju štúdiu uverejnili v renomovanom periodiku Environmental Science & Technology.
- Článek
Neoddeliteľnou súčasťou manažérstva zberu odpadov je aj zneškodnenie odpadu. Druhá časť príspevku rozoberá dve možnosti zneškodňovania, a to progresívnu metódu spaľovania odpadu a na druhej strane najjednoduchšiu, najstaršiu a najrozšírenejšiu metódu skládkovania odpadov.
- Článek
V odpadovom hospodárstve nastáva na Slovensku revolúcia. Súvisí to s približovaním cieľov, ktoré máme v tejto oblasti stanovené. Najbližším je povinnosť zaviesť triedený zber kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu od roku 2023 pre všetky samosprávy, pričom pre väčšinu z nich táto povinnosť nadobúda účinnosť už 1. januára 2021.
- Článek
Ešte na konci 20. storočia aj ekonomicky najvyspelejšie krajiny Európy väčšinu svojho odpadu skládkovali (napr. Francúzsko 113 miliónov ton ročne, Anglicko 90 miliónov ton ročne, Švédsko 87 miliónov ton ročne). V chudobnejších krajinách sveta predstavuje aj dnes skládka alebo smetisko jedinú koncovku v ich odpadovom hospodárstve. Za posledných 70 rokov došlo k významnému evolučnému rozvoju technológie skládkovania. Pokiaľ sa v 70. a 80. rokoch minulého storočia presadzovali hlavne environmentálne a bezpečnostné štandardy (multi-bariérové tesnenie, zachytávanie priesakov a plynov), v ďalšom období sa riešili už viac ekonomické alebo technologické prístupy (bioreaktorové skládky, poschodové skládky či ťažba skládok). Oficiálne európske politiky už v rámci obehového hospodárstva so skládkami však nepočítajú. Majú teda skládky ešte nejakú perspektívu v modernom odpadovom hospodárstve?
- Článek
Prvá časť príspevku bola zameraná na opis technologickej evolúcie skládok či problematiku ohľadom článku 4 smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušenú určitých smerníc. Pokračovanie príspevku sa zameria na zvyšky a limity recyklácie, ale aj úlohu skládok v 21. storočí a ich perspektívu.
- Článek
Príspevok analyzuje mieru, ktorou môže prispievať inštitút biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu k predchádzaniu a zmierňovaniu dopadu klimatických zmien na ľudskú spoločnosť. Nedávne štúdie poukazujú na vysokú mieru zneškodňovania odpadov vo forme skládkovania. Predovšetkým biologický rozložiteľný komunálny odpad môže vo forme spracovania v kompostárni alebo v bioplynovej stanici prispievať k dosahovaniu cieľov uhlíkovej neutrality.