Na to, aby mohol Súdny dvor EÚ pristúpiť k uloženiu pokuty členskému štátu, musí prebehnúť viacero konaní, korešpondencie, posúdení a kontrol.
Konanie voči členskému štátu EÚ pre porušenie Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“), pod ktoré spadá aj opomenutie, alebo nesprávne prevzatie smernice do právneho poriadku členského štátu, alebo jej nedostatočná či nesprávna aplikácia, sa začína vtedy, keď Európska komisia (ďalej len „Komisia“) formálnou výzvou požiada členský štát, aby sa vyjadril k porušeniu, ktoré mu Komisia vyčíta.
Členský štát, spravidla príslušné ministerstvo, reaguje na zaslanú výzvu (tzv. infringement) odôvodneným stanoviskom, v ktorom sa k danému porušeniu vyjadrí. V závislosti od vyčítaného porušenia, odpovedí, navrhnutých a vykonaných krokov zo strany členského štátu a dopytov Komisie, môže posudzovanie Komisie trvať niekoľko mesiacov alebo aj rokov. Podľa toho, ako sa v konečnom dôsledku Komisia uspokojila alebo neuspokojila s vysvetlením a navrhnutými krokmi, sa rozhodne, či porušenie pretrváva a predloží prípad na rozhodnutie Súdnemu dvoru EÚ, alebo nie.
Ak Komisia dospeje k záveru, že vysvetlenia, navrhnuté a skutočne podniknuté kroky neboli dostatočné, alebo ak budú navrhnuté postupy uskutočnené, ale z hľadiska Komisie neskoro či nedostatočne, podá žalobu na Súdny dvor EÚ voči danému štátu. Súdny dvor EÚ posúdi právny a faktický stav a v prípade, že členský štát porušil Zmluvu o fungovaní Európskej únie, napríklad tým, že buď netransponoval správne, alebo včas nejakú smernicu, alebo ju fakticky nedodržal, konštatuje porušenie.
Následne má daný členský štát v čo možno najkratšom čase dať vzniknutú situáciu do poriadku, teda buď upraviť legislatívu, alebo aj fakticky podniknúť kroky, ktoré vzniknutý stav porušovania ukončia.
Skutočnosť, či členský štát svoje konanie napravil a porušovanie v