Ing. Marek Hrabčák

Ešte na konci 20. storočia aj ekonomicky najvyspelejšie krajiny Európy väčšinu svojho odpadu skládkovali (napr. Francúzsko 113 miliónov ton ročne, Anglicko 90 miliónov ton ročne, Švédsko 87 miliónov ton ročne). V chudobnejších krajinách sveta predstavuje aj dnes skládka alebo smetisko jedinú koncovku v ich odpadovom hospodárstve. Za posledných 70 rokov došlo k významnému evolučnému rozvoju technológie skládkovania. Pokiaľ sa v 70. a 80. rokoch minulého storočia presadzovali hlavne environmentálne a bezpečnostné štandardy (multi-bariérové tesnenie, zachytávanie priesakov a plynov), v ďalšom období sa riešili už viac ekonomické alebo technologické prístupy (bioreaktorové skládky, poschodové skládky či ťažba skládok). Oficiálne európske politiky už v rámci obehového hospodárstva so skládkami však nepočítajú. Majú teda skládky ešte nejakú perspektívu v modernom odpadovom hospodárstve?

Prvá časť príspevku bola zameraná na opis technologickej evolúcie skládok či problematiku ohľadom článku 4 smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušenú určitých smerníc. Pokračovanie príspevku sa zameria na zvyšky a limity recyklácie, ale aj úlohu skládok v 21. storočí a ich perspektívu.