Obehové hospodárstvo

V tomto článku predstavujeme hlavné zistenia dvoch prieskumov k praktikám nakladania s biomasou a bioodpadmi; a k praktikám hospodárenia s pôdou na Slovensku. Tiež odkazujeme na populárno-náučné spracovanie tejto témy. Hlavným cieľom článku je zamyslenie sa a predstavenie úlohy odpadov v obehovom biohospodárstve, ktorého východisko, výkon aj udržateľnosť úzko súvisia so zdravím pôdy. Jedným z výstupov projektu BioCASH, v rámci ktorého boli prieskumy realizované, budú odporúčania pre smerovanie politík EÚ.

Zmeny v odpadovej legislatíve nenastávajú len vo zvyšujúcich sa cieľoch a počte opatrení na dosiahnutie týchto cieľov v oblasti odpadového či obehového hospodárstva, ale aj v úprave a precizovaní terminológie na ich dosiahnutie. To platí aj pre nahliadanie na recyklovateľnosť obalov, recykláciu a jej výpočet.

V posledných rokoch dochádza k skracovaniu intervalov pre sprísňovanie odpadovej legislatívy. V tesnom závese odpadového balíka priniesla Európska komisia návrh smernice o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Opatrenia a zvýšené ciele opätovného použitia a recyklácie, monitoringu či znižovanie spotreby určitých plastových výrobkov a iné ešte nestihli prísť do praxe a už je tu návrh nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov, ktorý je opäť prísnejší. Pre dosiahnutie opatrení a cieľov zameraných aj v prospech obehovosti núti výrobcov zamerať sa na dizajn obalov, ktorý je jednou z dôležitých fáz udržateľnosti a prechodu na obehové hospodárstvo.

Dňa 9. decembra 2022 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) zverejnila informáciu o predbežnej politickej dohode medzi Európskym parlamentom a Radou. Cieľom dohody je, aby sa všetky batérie uvádzané na trh EÚ stali udržateľnejšími, bezpečnejšími a aby boli v súlade so zásadami obehového hospodárstva. Samotná dohoda reflektuje a vychádza z návrhu Komisie z 10. decembra 2020, ktorý rieši sociálne, hospodárske a environmentálne otázky týkajúce sa všetkých druhov batérií.

Dňa 9. decembra 2022 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) zverejnila informáciu o predbežnej politickej dohode medzi Európskym parlamentom a Radou. Cieľom dohody je, aby sa všetky batérie uvádzané na trh EÚ stali udržateľnejšími, bezpečnejšími a aby boli v súlade so zásadami obehového hospodárstva. Samotná dohoda reflektuje a vychádza z návrhu Komisie z 10. decembra 2020, ktorý rieši sociálne, hospodárske a environmentálne otázky týkajúce sa všetkých druhov batérií.

Prvá časť článku bola venovaná zhodnoteniu celkového stavu v hlavných oblastiach environmentálnej politiky v rámci EÚ, ako je biodiverzita, voda, obehové hospodárstvo, znečisťovanie ovzdušia a klíma. Na stav týchto oblastí sa autor zameral aj z hľadiska SR, pričom podrobnejšie rozobral najmä obehové hospodárstvo. Predmetom pokračovania článku je analýza stavu v oblasti nakladania s odpadmi v SR a zhrnutie opatrení pre jednotlivé oblasti, ktoré Komisia pre SR stanovila.

Článok sa zaoberá priblížením problematiky cirkulárneho verejného obstarávania, využívaním zeleného verejného obstarávania a v konečnom dôsledku environmentálnymi dopadmi, ktoré môže takýto spôsob verejného obstarávania so sebou priniesť.

Je zaujímavé sledovať, ako sa v aktuálnych debatách pracuje s pojmom odpadové hospodárstvo a obehové hospodárstvo. Prichádza k ich zamieňaniu, rôznym interpretáciám a porovnávaniu, výsledkom čoho je často nesprávne posúdenie a vyhodnotenie otázok a oblastí aplikácie.

Dňa 30. marca 2022 Európska komisia zverejnila balík návrhov v oblasti obehového hospodárstva vo vzťahu k Európskej zelenej dohode. V rámci návrhov bola predstavená stratégia pre udržateľný a obehový textil, ale aj iniciatíva pre udržateľné výrobky. Návrhy sa zameriavajú aj na práva spotrebiteľov a zákaz environmentálne klamlivých vyhlásení. Cieľom návrhu je aj posilnenie vnútorného trhu so stavebnými výrobkami.

Pokračovanie článku je v rámci balíka návrhov v oblasti obehového hospodárstva venované iniciatíve pre udržateľné výrobky a v rámci nej hlavným navrhovaným opatreniam či okruhu výrobkov, na ktoré sa má návrh Európskej komisie vzťahovať. Predmetom článku je aj problematika ničenia nepredaného spotrebného materiálu, nové právo na informácie o trvácnosti a opraviteľnosti výrobkov či zákazu environmentálne klamlivých vyhlásení.

Dňa 26. februára 2020 vydala Európska komisia správy o členských krajinách, v ktorých posúdila pokrok dosiahnutý v oblasti štrukturálnych reforiem, predchádzaniu a nápravy makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní v súlade s európskymi právnymi predpismi. Pre Slovensko bola taktiež vydaná Správa o Slovensku za rok 2020, ktorá sa venuje aj oblasti obehového hospodárstva a nakladania s odpadmi.

Európska únia a jej jednotlivé členské štáty, Slovensko nevynímajúc, dlhodobo riešia problém, čo s každoročne narastajúcim objemom odpadov. Sú prijímané rôzne opatrenia, obmedzenia či zákazy, ale výrazný efekt neprichádza. Jedným z riešení malo byť zvýšenie miery recyklácie odpadov. Podľa Bruselu prijali členské štáty záväzok recyklovať do roku 2020 minimálne 50 % vznikajúcich odpadov. Napriek prijatým opatreniam v podobe napríklad zálohovania jednorazových plastových tašiek či zákazu používania niektorých jednorazových výrobkov z plastov k znižovaniu množstva odpadov stále neprichádza, práve naopak. Podľa štatistík EÚ na jej území vzniká ročne vyše 2,5 miliardy ton odpadov, čo predstavuje približne pol tony na obyvateľa ročne.

Obehové hospodárstvo (ďalej len „ObH“) je neustále sa obnovujúci model ekonomiky. Cieľom je udržať produkty, komponenty a materiály maximálny čas v čo najvyššej kvalite. Minimalizuje sa odpad a využívanie nových zdrojov. Výrobok sa na konci svojho životného cyklu nevyradí, materiály sa opätovne použijú na vytváranie novej hodnoty. Systém tak ,,vytvára pracovné miesta, podporuje inovácie, vo zvýšenej miere ochraňuje životné prostredie, šetrí prírodné zdroje a spotrebiteľom ponúka trvácnejšie a inovatívnejšie výrobky, ktoré šetria ich finančné prostriedky a zvyšujú kvalitu života“. [1]

V prvej časti príspevku sme sa podrobne venovali strategickým dokumentom riešiacim problematiku stavebných odpadov, ako napríklad „Program predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025“ a „Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021 – 2025“. V jeho pokračovaní budeme pozornosť venovať ďalším dvom dôležitým dokumentom v tejto oblasti.

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) podporuje ambiciózne ciele Európskej zelenej dohody. Dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 si vyžiada prechod slovenského hospodárstva k obehovému modelu, založenému na šetrení prírodných zdrojov, ale tiež na znížení znečisťovania životného prostredia, tvorby odpadu a emisií skleníkových plynov. MŽP v tejto súvislosti spolupracuje s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európskou komisiou na projekte „Príprava cestovnej mapy pre obehové hospodárstvo na Slovensku“. MŽP pripravilo stretnutie zainteresovaných strán k prio­ritám budúcej cestovnej mapy, ktorými sú potraviny a iný bioodpad, ale tiež ekonomické nástroje pre udržateľnú spotrebu a výrobu. Dôležitou témou je aj stavebný sektor, ktorý bol prediskutovaný na workshope v novembri 2021.