Prvá časť príspevku nám predstavila novú právnu úpravu zálohovania jednorazových obalov na nápoje z pohľadu dôvodov jej zavedenia, ako aj ozrejmenia úlohy správcu, ktorý má koordinovať fungovanie zálohového systému či systému jeho financovania. Pokračovanie príspevku poukazuje na skutočnosť, že perspektívne fungovanie zálohového systému si vyžaduje súčinnosť rôznych subjektov ako správcu, výrobcov obalov, distribútorov obalov, štátu či samotného spotrebiteľa.
(dokončenie z predchádzajúceho čísla)
Výrobca obalov, distribútor obalov, spotrebiteľ
Slovenský model zálohového systému a nastavenie zákonných mantinelov, ktoré boli do značnej miery inšpirované škandinávskymi krajinami, je okrem "samofinancovania" založený aj na centrálnom riadení. Predpokladom úspešnosti fungovania takto centrálne riadeného systému je centralizovaný model spracovania údajov o počte obalov uvádzaných na trh a ich zdieľanie so správcom. Centralizácia údajov vytvára bázu pre finančný tok záloh a financovanie systému správcom, ktorému všetky náklady v plnej miere uhrádzajú výrobcovia obalov. Takto nastavený model fungovania zálohového systému sa snaží vyhnúť finančnému zaťažovaniu distribútorov obalov [13]. primárnou úlohou distribučnej zložky tak podľa príslušných ustanovení zákona o zálohovaní zostáva zabezpečiť vykonávanie odberu použitých fliaš a plechoviek, pričom náklady na zabezpečenie tejto činnosti prepláca distribútorovi obalov správca prostredníctvom tzv. manipulačného poplatku.
SR nie je jedinou členskou krajinou EÚ, ktorá sa rozhodla do priestoru existujúcej schémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov včleniť zálohovanie obalov. V prvotných úvahách, ktoré sprevádzali tvorbu zákona o zálohovaní, sa vyskytla aj myšlienka zapojiť do proje