JUDr. Peter Kozák, PhD.

Prvá časť príspevku nám predstavila novú právnu úpravu zálohovania jednorazových obalov na nápoje z pohľadu  dôvodov jej zavedenia, ako aj ozrejmenia úlohy správcu, ktorý má koordinovať fungovanie zálohového systému či systému jeho financovania. Pokračovanie príspevku poukazuje na skutočnosť, že perspektívne fungovanie zálohového systému si vyžaduje súčinnosť rôznych subjektov ako správcu, výrobcov obalov, distribútorov obalov, štátu či samotného spotrebiteľa.

S účinnosťou od 1. decembra 2019 sa SR pridala ku skupine európskych štátov, [1] ktoré si v boji proti negatívnym aspektom výroby a používania jednorazových nápojových obalov zvolili ich spätný odber priamo od konečného užívateľa, teda vybrali sa cestou zálohovania. V našich podmienkach pritom nejde o prvý model založený na spätnom odoberaní obalov z nápojov naproti vyplácanému zálohu – zálohovanie veľkej časti opakovane použiteľných obalov na nápoje (najmä pivných sklenených fliaš) v SR funguje už pomerne dlhý čas, pričom vykazuje vysokú mieru efektívnosti, pokiaľ ide o ich návratnosť za účelom opakovaného použitia.