Príspevok sa zaoberá povinnosťou obcí ako prevádzkovateľov viesť záznamy o spracovateľských činnostiach, ktoré patria medzi najdôležitejšie dokumenty v oblasti ochrany osobných údajov. Článok približuje túto problematiku porovnaním s predchádzajúcou právnou úpravou, príkladmi z praxe a odporúčaniami v súvislosti s vedením záznamov o spracovateľských činnostiach.
Povinnosť viesť záznamy o spracovateľských činnostiach predstavuje pre obce novú povinnosť. V predchádzajúcej právnej úprave existovala povinnosť obcí viesť evidenciu informačných systémov, pričom obce mali aj oznamovaciu povinnosť a povinnosť osobitnej registrácie voči Úradu na ochranu osobných údajov SR (ďalej len "úrad").
Tieto povinnosti boli prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len "nariadenie GDPR") a zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "nový zákon o ochrane osobných údajov") zrušené a nahradené vedením záznamov o spracovateľských činnostiach. Tieto záznamy nie je potrebné posielať úradu, pričom postačuje, aby si obec záznamy o spracovateľských činnostiach ponechala vo svojej dispozícii a na požiadanie úradu mu ich sprístupnila.
Záznamy o spracovateľských činnostiach obce predstavujú komplexný
prehľad o spracúvaní osobných údajov
v obci. Na základe týchto dokumentov možno pripraviť ďalšie dokumenty v oblasti ochrany osobných údajov, najmä oboznámenie dotknutých osôb o spracúvaní osobných údajov alebo poverenie oprávnenej osoby spracúvaním osobných údajov.V porovnaní s predchádzajúcim zákonom č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "predchádzajúci zákon o ochrane osobných údajov")
platnou právnou úpravou došlo najmä k týmto zmenám:
-
povinnosť obce viesť záznamy o