Simona Laktišová

Automatizované doplnenie identifikačných údajov v OR SR. Účtujeme s.r.o.-čky, pri ktorých na stránke www.orsr.sk pri spoločníkoch a konateľoch je stále zobrazená ikonka „dokumentu s červeným krížikom“ , tj. je potrebné vykonať doplnenie identifikačných údajov do obchodného registra podaním samostatného bezplatného návrhu na zápis, ktorým sa výlučne dopĺňajú identifikačné údaje. Ohľadom príloh podania máme tieto otázky: 1., Ak podáva tento návrh konateľ a ak je konateľ súčasne spoločníkom, ku ktorému sa nahlasuje rodné číslo, nie je potrebné prikladať nič. Ak podáva návrh konateľ, ktorý je aj spoločníkom, ale podáva aj doplnenie ohľadne rodného čísla pre ostatných 3 spoločníkov, treba doložiť prílohu? Prípadne, kto dáva plnomocenstvo a čestné vyhlásenie v tomto prípade konateľovi, ktorý podáva návrh? (konateľ? Spoločník? Všetci ostatní konatelia? Všetci ostatní spoločníci?) 2., Ak bude návrh podávať iná osoba ako konateľ spoločnosti, je potrebné priložiť splnomocnenie a čestné vyhlásenie o údajoch, ktoré sa navrhujú zapísať k spoločníkovi, s osvedčeným podpisom pred notárom? Kto dáva plnomocenstvo a čestné vyhlásenie v tomto prípade tejto inej osobe ktorá podáva návrh? (konateľ? Spoločník? Všetci konatelia? Všetci spoločníci?) 3., Na podanie formuláru prípadne stačí iba splnomocnenie, ktoré máme na splnomocnenie na vstup do elektronickej schránky spoločnosti na stránke slovensko.sk, alebo toto nehrá úlohu a je potrebné doložiť prílohy uvedené v bode 1 a 2?

Obec sa rozhodla previesť svoj majetok - stavebný pozemok v intraviláne o výmere 2000 m2 na žiadateľa, ktorým je syn poslanca obecného zastupiteľstva obce. S poukazom na blízku osobu podľa § 117 OZ pri určovaní spôsobu prevodu majetku vo vlastníctve obce bol priamy predaj vylúčený. Starosta obce z ostávajúcich možných spôsobov preferoval jediný - prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí. Zámer previesť majetok týmto spôsobom nezdôvodnil. Hlavný kontrolór vo svojom príspevku navrhoval vykonať prevod majetku na syna poslanca OZ na základe obchodnej verejnej súťaže. Chcela by som Vás poprosiť o Váš odborný názor na tento spôsob prevodu majetku vo vlastníctve obce a jeho súlad so zákonom o majetku obcí.

Zahraničná osoba, ktorá má na území SR zriadenú organizačnú zložku, rozhodla o zrušení organizačnej zložky. K akému dátumu je potrebné zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku a daňové priznanie k dani z príjmu PO? Je to k dátumu zrušenia organizačnej zložky predpokladám? (Dátum, ktorý je uvedený v zápisnici o valnom zhromaždení.) Alebo je potrebné počkať koniec roka 49/2,7 ZDP a podať 1 riadnu účtovnú závierku a 1 riadne daňové priznanie? Keďže organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, teda zahraničný zriaďovateľ a organizačná zložka sú len jedným subjektom, tak nie je pri rušení potrebné prejsť likvidáciou ale vykoná sa iba výmaz z obchodného registra.

Maďarská firma začala zamestnávať dvoch slovenských zamestnancov na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. Maďarská firma má fyzicky na území SK kanceláriu. Službová stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov jej vzniká na území SR (pracovná zmluva je na dobu neurčitú). Na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka). Za podnikanie v zmysle § 21 ods. 3 sa v zásade nepovažuje uzavieranie obchodných zmlúv s tuzemskými alebo inými podnikateľmi na našom území, uverejňovanie inzerátov v tlači, ostatné podporné činnosti a pod. Maďarská firma má nasledovnú činnosť: Vyvinula a vlastní databázový softvér, ktorá eviduje a hodnotí samotných vodičov kamiónov. Je to vlastne listina- databáza spoľahlivých (solventných) vodičov kamiónov. Každý vodič kamióna má vytvorený vlastný profil, kde vidieť napr. najazdené kilometre vodiča, spoľahlivosť vodiča, dopravné nehody vodiča, hodnotenie vodiča, prípadné priestupky vodiča. S týmto systémom sa vlastne znižuje riziko zadávateľa (objednávateľa) prepravy spojené s vodičmi kamiónov. Slovenskí zamestnanci vykonávajú nasledovné činnosti v SK kancelárii: Registrácia vodičov do systému, uzatvorenie zmlúv s vodičmi, udržiavanie kontaktov so zákazníkmi. Skutočnosť, že zahraničnej osobe vznikne na účely zákona o dani z príjmov stála prevádzkareň, neznamená, že automaticky jej vznikla aj organizačná zložka na účely Obchodného zákonníka. Otázka je, či v tomto konkrétnom prípade vzniká povinnosť maďarskej firme zriadiť na území SK aj organizačnú zložku?

Maďarská firma začala zamestnávať dvoch slovenských zamestnancov na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. Maďarská firma má fyzicky na území SK kanceláriu. Službová stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov jej vzniká na území SR (pracovná zmluva je na dobu neurčitú). Na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka). Za podnikanie v zmysle § 21 ods. 3 sa v zásade nepovažuje uzavieranie obchodných zmlúv s tuzemskými alebo inými podnikateľmi na našom území, uverejňovanie inzerátov v tlači, ostatné podporné činnosti a pod. Maďarská firma má nasledovnú činnosť: Vyvinula a vlastní databázový softvér, ktorá eviduje a hodnotí samotných vodičov kamiónov. Je to vlastne listina- databáza spoľahlivých (solventných) vodičov kamiónov. Každý vodič kamióna má vytvorený vlastný profil, kde vidieť napr. najazdené kilometre vodiča, spoľahlivosť vodiča, dopravné nehody vodiča, hodnotenie vodiča, prípadné priestupky vodiča. S týmto systémom sa vlastne znižuje riziko zadávateľa (objednávateľa) prepravy spojené s vodičmi kamiónov. Slovenskí zamestnanci vykonávajú nasledovné činnosti v SK kancelárii: Registrácia vodičov do systému, uzatvorenie zmlúv s vodičmi, udržiavanie kontaktov so zákazníkmi. Skutočnosť, že zahraničnej osobe vznikne na účely zákona o dani z príjmov stála prevádzkareň, neznamená, že automaticky jej vznikla aj organizačná zložka na účely Obchodného zákonníka. Otázka je, či v tomto konkrétnom prípade vzniká povinnosť maďarskej firme zriadiť na území SK aj organizačnú zložku?

Pozemkové spoločenstvo chce uzatvoriť zmluvu o vykonaní prác na poľnohospodárske činnosti, pričom spoločenstvo je na strane zhotoviteľa. Ide o platbu od objednávateľa, ktorý ju spoločenstvu poskytne na základe rozhodnutia okresného úradu, odbor životného prostredia, pod dohľadom Štátnej ochrany prírody. Zmluva bude uzatvorená na obdobie 10 rokov. Uvedenú každoročnú platbu použije spoločenstvo na úhradu nákladov, spojených s udržiavaním pozemkov (kosenie a pod.). Je to považované za podnikanie zo strany spoločenstva?

CZ firma začala zamestnávať slovenského zamestnanca na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. Podľa prvej verzie CZ firma bude mať na území SK sklad (vzorkový sklad - výstavnú miestnosť). Podľa druhej verzie CZ firma bude mať na území SK namiesto skladu predajňu. Službová stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov jej vzniká na území SR (pracovná zmluva je na dobu neurčitú). Na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka). Za podnikanie v zmysle § 21 ods. 3 sa v zásade nepovažuje uzavieranie obchodných zmlúv s tuzemskými alebo inými podnikateľmi na našom území, uverejňovanie inzerátov v tlači a pod. Skutočnosť, že zahraničnej osobe vznikne na účely zákona o dani z príjmov stála prevádzkareň, neznamená, že automaticky jej vznikla aj organizačná zložka na účely Obchodného zákonníka. Otázka je, či vzorkový sklad alebo predajňa zakladá povinnosť CZ firme zriadiť na území SK organizačnú zložku? 

Kto určuje konateľov obecnej s.r.o., rozsah hodín pracovného času, mesačnú odmenu? Kto vypracuje pracovnú zmluvu pre konateľa obecnej spoločnosti?

Aké povinnosti súvisia so založením obecnej s. r. o.? 

V zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov je vzdanie sa mandátu jedným zo spôsobu zániku mandátu starostu obce a poslanca obecného zastupiteľstva. Vzdanie sa mandátu je jednostranný právny úkon, ktorý nie je možné vziať späť.

Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v z. n. p. upravuje výkon verejnej moci elektronicky vrátaneautorizácie elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom.  

Naša účtovná kancelária vypovedala zmluvu o účtovníctve jednej firme. Zmluva je platná do 31. 7. 2019. Všetky účtovné doklady, ktoré sme dostali sú riadne zaúčtované, mesačné priznania sú podané. Problém je v tom, že firma nám doposiaľ neuhradila posledné 3 mesiace účtovníctva. Účtovné doklady sú doteraz u nás, ale firma požiadala o účtovné doklady. Účtovné doklady sú podľa nás majetkom firmy, takže ich musíme dodať firme. Máme však opodstatnené obavy, že účtovníctvo nám nebude uhradené. Môžeme situáciu riešiť takou formou, že účtovné doklady pošleme firme na dobierku (dobierka na účet) v sume neuhradeného účtovníctva alebo takéto riešenie je z právneho hľadiska rizikové? (Napr. môže nás za to táto firma žalovať, t. j. sú možné trestnoprávne dôsledky?)