Odpadové hospodárstvo

Ciele znižovania spotreby ľahkých plastových tašiek boli stanovené už v roku 2015 so začiatkom vykazovania v roku 2018. Ich nastaveniu predchádzali štúdie zamerané na výrobný sektor, posúdenie hospodárskych a sociálnych vplyvov rôznych politík na zníženie množstva plastových tašiek na jedno použitie [1]. Nasledovali ich štúdie posúdenia životného cyklu (LCA) [2, 3, 4], ďalej vplyvu oxo-degradovateľných plastových tašiek na životné prostredie, po ktorom prišiel zákaz uvedenia takýchto tašiek na trh [5, 6]. V súčasnosti sa štúdie zaoberajú biodegradovateľnými alternatívami [7]. Z hľadiska vplyvu a dopadu na životné prostredie sa v hierarchii odpadového hospodárstva uprednostňuje predchádzanie vzniku odpadu. Ako to s cieľmi v znižovaní spotreby ľahkých plastových tašiek vyzerá na Slovensku a ako v členských štátoch EÚ?

Prezentácia je zameraná na najdôležitejšie zmeny v legislatívnej úprave odpadového hospodárstva, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2021 a 2022. Pôjde o novely zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odpadoch“), novelu vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch a novelu vyhlášky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov, novelu zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a novelu Nariadenia vlády k poplatkom č. 207/2021 Z. z., ako aj schválenie nového Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2021 – 2025. 

Príspevok analyzuje možnosti zavedenia triedeného zberu textilu v SR. Uvedenú požiadavku včlenil do oblasti právnej úpravy odpadového hospodárstva slovenský zákonodarca na základe záväzkov vyplývajúcich z európskej legislatívy. Analýza zohľadňuje začlenenie textilného odpadu v rámci komunálneho odpadu a zahŕňa aj potenciál produkcie následných výrobkov textilného recyklátu. 

Je zaujímavé sledovať, ako sa v aktuálnych debatách pracuje s pojmom odpadové hospodárstvo a obehové hospodárstvo. Prichádza k ich zamieňaniu, rôznym interpretáciám a porovnávaniu, výsledkom čoho je často nesprávne posúdenie a vyhodnotenie otázok a oblastí aplikácie.

V snahe optimalizovať náklady na odpadové hospodárstvo hľadajú mestá a obce nástroje, ako zlepšiť mieru triedenia. Jednou z možností, ako zvýšiť množstvo vytriedeného odpadu, je vybudovanie zberného dvora. Pri jeho vytvorení alebo úprave by však samosprávy mali dbať na to, aby nebol len miestom pre ukladanie odpadu, ale pomohol im dosiahnuť stanovené ciele a nezaťažoval ich po administratívnej a prevádzkovej stránke.

V súvislosti so životným prostredím, jeho ochranou, potrebou znižovať narastajúci objem odpadov, je recyklácia asi jedným z najčastejšie používaných slov. Z rôznych aspektov sa posudzuje potreba znižovania objemov skládkovaných odpadov aj cestou zvyšovania objemov recyklácie odpadov. Prívlastok recyklácie, ako najčastejšie používaného slova, má však aj druhú, odvrátenú stranu mince, ktorá so skutočným znižovaním objemu odpadu, najmä komunálneho, nemá veľa spoločného.

Stav životného prostredia už dlhodobo odzrkadľuje správanie sa tak jednotlivcov, ako aj celej spoločnosti. Zatiaľ čo „doma“ sa snažíme mať upratané, vytvárame si príjemné prostredie na svoju existenciu a optimálny priestor pre strávenie voľných chvíľ, to, čo je vonku, nás akoby nezaujímalo. Ale malo by. Práve preto, že voľné chvíle zvykneme tráviť nielen vo svojich obydliach, ale aj v prírode. Ak sa teda „doma“ vieme (väčšinou) správať zodpovedne, očakávalo by sa, že rovnako sa budeme vedieť správať aj k vonkajšiemu prostrediu.

S logistikou odpadového hospodárstva veľmi úzko súvisí aj manažérstvo [1] zberu odpadov. Odpadové hospodárstvo (­anglicky „waste management“) je odvetvím, ktoré sa týka bezprostredne všetkých stupňov výrobného a spotrebného cyklu, od ťažby surovín cez výrobu, dopravu a spotrebu produktov až po ich zneškodnenie. Odpadové hospodárstvo predstavuje v celosvetovom meradle komplex faktorov, ktoré odrážajú predovšetkým úroveň využívania surovinových vstupov a starostlivosť o životné prostredie. Niektoré otázky, ktoré sa skôr považovali len za lokálnu záležitosť, sú dnes otázkami medzinárodného a globálneho charakteru.

Najneskôr do 5. júla 2020 by mali vo väčšine vstúpiť do účinnosti legislatív členských štátov EÚ zmeny ako nové definície, vyššie recyklačné ciele, minimálne požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, rozšírenie povinného triedeného zberu pre textil do konca roku 2025 či boj s potravinovým odpadom, ktoré prináša tzv. odpadový balík.

Ochranu zdravia ľudí, životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj, klimatické zmeny, znižovanie uhlíkovej stopy či obehové hospodárstvo a cirkulárnu ekonomiku spája okrem iného aj jeden závažný problém – celosvetovo narastajúci objem odpadu a hľadanie ciest a spôsobov na jeho znižovanie a zastavenie tempa rastu. Návrhy riešení sú prijímané na globálnych aj národných úrovniach. Týkajú sa znižovania odpadov ako celku, ciest na predchádzanie ich vzniku, ale aj jednotlivých problémových komodít odpadov.

Príspevok o analýze účasti verejnosti v procesoch povoľovania skládok, ktorá vyplýva nielen z požiadaviek európskeho práva a dokumentov rady Európy, sa v rámci pokračovania zameria na slovenský právny poriadok.

Ako vznik odpadov z triedeného zberu, správne vedenie evidencie a ohlasovanie údajov súvisí s úrovňou vytriedenia odpadov v obci, s plnením cieľa zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v komunálnom odpade a s plnením štandardu zberu sa dozviete v nasledujúcom príspevku.

Riadenie odpadového hospodárstva na základe faktov sa stáva nevyhnutnosťou. Ak totiž mestá a obce poznajú dáta o skutočnej produkcii odpadov z domácností, môžu plánovať, rozhodovať, nastaviť spravodlivé poplatky či adresne vzdelávať a motivovať občanov. Všetky potrebné informácie v prehľadnom zobrazení im poskytne elektronický evidenčný systém ELWIS.

Deliaca čiara, kedy je určitú látku alebo vec možné považovať za produkt a kedy za odpad [1], je v mnohých prípadoch veľmi tenká. Pre výrobcov a ich obchodných partnerov má však táto otázka zásadný význam. Kým odpad podlieha prísnej legislatíve v oblasti odpadového hospodárstva, tak produkt je z tejto legislatívy vyňatý.

Neoddeliteľnou súčasťou manažérstva zberu odpadov je aj zneškodnenie odpadu. Druhá časť príspevku rozoberá dve možnosti zneškodňovania, a to progresívnu metódu spaľovania odpadu a na druhej strane najjednoduchšiu, najstaršiu a najrozšírenejšiu metódu skládkovania odpadov.

Pandémia COVID-19 spôsobená koronavírusom vytvorila problémy aj v odpadovom hospodárstve. Vo väčšine svetových metropol, kde pandémia prepukla naplno, bol pozorovaný prudký nárast zdravotníckeho odpadu. Tento odpad bol spočiatku považovaný za možnú hrozbu prenosu koronavírusu. Neskôr sa potvrdilo, že nebol zaznamenaný žiadny prípad prenosu infekcie z odpadu na človeka. Na území SR bol v čase výskytu pandémie pozorovaný až 25 %-ný nárast tvorby komunálneho odpadu.

Politika odpadového hospodárstva vytvára na úrovni práva EÚ súčasť politiky životného prostredia podľa čl. 191 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) [1] ako jedného z primárnych prameňov práva EÚ. Na sekundárnej úrovni kreuje základný právny rámec nakladania s odpadmi smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „smernica o odpade“). Preambula uvedenej smernice vymedzuje prvoradý cieľ každej politiky v oblasti odpadov, ktorým by mala byť minimalizácia negatívnych účinkov tvorby a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie.

Pri vývoji nových materiálov a technológií v súčasnosti treba zohľadniť aj ich vplyv na životné prostredie počas ich životného cyklu. Zavádzanie efektívneho odpadového hospodárstva je jednou z aktuálnych otázok, keď sú pred pasívnym ukladaním odpadu na skládku uprednostňované také opatrenia, ktoré predchádzajú vzniku odpadu, či zavádzané technológie minimalizácie odpadu, recyklácie alebo iného zhodnotenia odpadov. Rozvíjanie týchto trendov napreduje na základe poznania, že odpad je často hodnotnou surovinou na výrobu, zdrojom energie či využiteľnej biomasy.

Príspevok analyzuje mieru pozitív a negatív zariadení na energetické využívanie odpadov (ďalej len „ZEVO“). Autor sa snaží posúdiť, aké sú súčasné možnosti produkcie tepla a elektrickej energie z komunálnych odpadov. V tomto smere sa však autor súčasne zamýšľa nad vzťahom uvedeného spôsobu nakladania s odpadom k nadradeným činnostiam v rámci hierarchie odpadového hospodárstva.