Komunálny odpad

Dňa 5. novembra 2024 Rada Európskej únie hlasovala [1] o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o čistení komunálnych odpadových vôd (prepracované znenie) [2], ktorý si rozoberieme v článku.

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predĺžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obec takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia, a poplatok za odpad.

Naše mesto vybudovalo v niektorých lokalitách uzamykateľné podzemné kontajnery s objemom 5 000 litrov na komunálny odpad, v tom aj na zmesový komunálny odpad. Fyzické osoby bývajúce v danej lokalite, ako aj právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia podnikajúce v danej lokalite dostali čipy na otváranie podzemných kontajnerov. Podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta o nakladaní s komunálnym odpadom sú právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktoré majú predajne/prevádzky v danej lokalite, povinné ukladať zmesový komunálny odpad do podzemných kontajnerov. Pre právnické osoby a fyzické osoby-podnikateľov máme zavedený nevážený množstevný zber zmesového komunálneho odpadu. Podzemné kontajnery nie sú vybavené zariadením na váženie odpadu. Obraciame sa na Vás so žiadosťou o usmernenie, ako vyrubiť miestny poplatok za komunálny odpad právnickým osobám a fyzickým-osobám podnikateľom, ktoré sú povinné ukladať komunálny odpad do podzemných kontajnerov, keďže platná právna úprava (zákon č. 582/2004 Z.z.) s takýmto systémom zberu komunálneho odpadu pri vyrubení/vypočítaní poplatku za komunálny odpad nepočíta. Pri neváženom zbere komunálneho odpadu sa podľa zákona č. 582/2004 Z.z. totiž vypočíta poplatok ako súčin sadzby poplatku, frekvencie odvozov a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva. Nakoľko budovanie podzemných kontajnerov mestami predstavuje obrovský potenciál pre zlepšenie kvality verejných priestranstiev a udržiavanie čistoty v okolí podzemných kontajnerov, čím ďalej tým viac miest a obcí sa bude uberať touto cestou. Podľa nášho názoru by bolo nevyhnutné legislatívne upraviť aj tento spôsob ukladania komunálneho odpadu resp. legislatívne upraviť spôsob výpočtu poplatku pri neváženom ukladaní komunálneho odpadu do takýchto podzemných kontajnerov. 

Hlavné mesto SR vyrubuje komunálny odpad rozhodnutím podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v z. n. p., platiteľ DPH komunálny odpad ďalej refakturuje nájomníkom. Má vystaviť sumu s DPH alebo bez DPH?

Komunálny odpad je (možno krutá) daň za rozvoj civilizácie a konzumnej spoločnosti. Objem komunálneho odpadu nielen rastie, ale sa výrazne mení i jeho zloženie a štruktúra. Na trh prichádzajú nové výrobky a materiály, a tak po čase "prichádza" aj nový druh odpadu. Kým ešte nie tak dávno stačilo odpad vyvážať na skládky, dnes už treba hľadať cesty a riešenia, ako skládkovanie minimalizovať a zneškodňovanie odpadu riešiť aj inými spôsobmi.

Jedným z cieľov Európskej únie v oblasti odpadov je výrazné znižovanie množstva komunálneho odpadu, ktorý skončí nevyužitý a uložený na skládkach. Podľa najnovších správ však hrozí, že Slovensko si svoje záväzky v oblasti odpadov nesplní. Každý členský štát má totiž prijať také opatrenia, aby do konca roku 2025 dokázal opätovne využiť a recyklovať minimálne 55% komunálneho odpadu. Do roku 2030 to má byť 60% a v roku 2035 až 65%. Aj keď sa v recyklácii podľa údajov Inštitútu environmentálnej politiky približujeme k priemeru európskych krajín, na skládkach nám stále končí až 41% vyzbieraného odpadu. Priemer za členské štáty je pritom len 23%.

Firma zabezpečujúca vývoz a uloženie komunálneho odpadu v obci si účtuje aj poplatok podľa zákona č. 329/2018 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Poplatok nie je vyrubený rozhodnutím obce a platí sa firme a nie obci. Prostredníctvom ktorého nákladového účtu sa má účtovať poplatok za uloženie odpadu, ktorý fakturuje firma zabezpečujúca vývoz komunálneho odpadu?

V súvislosti s povinnosťou platenia miestneho poplatku za komunálny odpad sa v príspevku zaoberáme otázkou, či pre určenie poplatníka v zmysle § 77 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) je právne významná okolnosť, že vlastník byt fakticky neužíva z dôvodu zriadeného práva doživotného bývania v prospech inej fyzickej osoby.

Z analýz odpadov na Slovensku vyplýva, že v zmesovom komunálnom odpade sa stále nachádza veľké množstvo biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý vieme využiť. Niektoré krajiny v EÚ pre tento odpad našli využitie v synergickom efekte kompostární a biometánových staníc. Slovensko tento zdroj energie takmer nevyužíva, keďže väčšina kuchynského odpadu končí na skládkach alebo v spaľovniach. Ako bioodpad zhodnocujú v Taliansku a aké benefity im prináša?

Firma zabezpečujúca vývoz a uloženie komunálneho odpadu v obci si účtuje aj poplatok podľa zákona č. 329/2018 Z.z. Keďže poplatok sa platí firme a nie obci, v ktorej sa nachádza skládka a tento poplatok nie je vyrubený rozhodnutím obce, domnievam sa, že tento poplatok sa má účtovať prostredníctvom účtu 518 a nie 538. Otázka znie: Prostredníctvom ktorého nákladového účtu sa má účtovať poplatok za uloženie odpadu, ktorý fakturuje firma zabezpečujúca vývoz KO?

Zákonom č. 335/2022 Z. z. sa zmenil a doplnil zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Novela zákona, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. novembra 2022, upravuje možnosť určenia miestneho poplatku za komunálne odpady, ktorých zber prebieha vážením na zbernom vozidle pri vyprázdňovaní každej zbernej nádoby. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) upravuje miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „poplatok“) v § 77 až § 83.

Podľa aktuálne platnej právnej úpravy budú obce od 1. januára 2025 povinné zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu pre nový prúd komunálneho odpadu, ktorým bude textil. Čo všetko je považované za textil však nie je aktuálne jasne definované. V článku sa pozrieme na rôzne zdroje, z ktorých možno aspoň čiastočne vyvodiť, čo by sa za textil dalo považovať. Rovnako sa zameriame na aktuálne publikované Závery BAT pre textilný priemysel.

V provincii Treviso, situovanej v severnom Taliansku, sa o odpad stará verejná zberová spoločnosť Contarina, patriaca združeniu obcí. Dnes je tento región špičkou Európske únie v prevencii vytvárania odpadu a v recyklácii. V roku 2022 dosiahol región obsluhovaný Contarinou mieru triedenia 89,9 % a produkcia zmesového odpadu na obyvateľa a rok bola len neuveriteľných 30 kg. Pre porovnanie – priemerný Slovák v roku 2021 vyprodukoval 200 kg zmesového odpadu.

Predmetom článku je novela zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 582/2004 Z.z."), a to s účinnosťou od 1. novembra 2022, ktorá sa týka doplnenia určenia poplatku za zber komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov (ďalej len "KO" a "DSO") vážiacim systémom, čo je reakcia na "rýchlejší a šikovnejší život" ako štátna správa sama.

Medzi problémový komunálny odpad možno jednoznačne zaradiť aj odpad z plastov. Napriek rôznym opatreniam jeho objem neklesá, skôr naopak, mierne rastie. Mení sa nielen objem vznikajúceho odpadu, ale aj jeho kvalitatívne zložene. Prichádzajú nové materiály, nové modifikácie plastov a aj nové výrobky, najmä obaly. Tieto „inovácie“ plastov a odpadov z nich majú negatívny dopad na riešenie zhodnocovania odpadov. Väčší sortiment plastov zvyšuje nároky na triedenie odpadu, hlavne pre mechanickú recykláciu. Preto sa v poslednom období zvyšuje podiel energetického zhodnotenia plastového odpadu, kde šírka sortimentu plastového odpadu nie je až tak na prekážku. Napriek tomu treba aj ďalej hľadať iné, možno netradičné riešenia na zhodnotenie plastového odpadu.

Všetky samosprávy na Slovensku v závere roka 2022 pripravovali okrem svojich rozpočtov aj nové všeobecné záväzné nariadenia (ďalej len „VZN“) o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Náklady na odpadové hospodárstvo v obciach majú v posledných rokoch aj vďaka rastúcim vstupným nákladom stúpajúcu tendenciu. Obecné a mestské zastupiteľstvá tak musia poplatky pre obyvateľov navyšovať, preto sa často stretávajú s negatívnou reakciou svojich obyvateľov. Tieto skutočnosti nás doviedli k tomu, aby sme sa zamysleli, ako by bolo možné minimálne udržať súčasné poplatky na súčasnej úrovni v obciach a ďalej ich nezvyšovať.

Narastajúce objemy komunálnych odpadov a ich skládkovanie sú globálnym celosvetovým problémom. Napriek rôznym administratívnym a legislatívnym opatreniam sa nedarí trvalo znižovať objem komunálneho odpadu, ktorý končí na riadených i nelegálnych skládkach. Výrazným príspevkom v riešení problému bol rozvoj recyklácie, využívanie odpadu ako druhotnej suroviny a alternatívneho paliva. Napriek tomu sa stále ešte veľká časť odpadu skládkuje a nutnosť skládkovania časti odpadu sa neodstráni ani v blízkej budúcnosti. Pre zmiernenie negatívnych ekologických dopadov zo skládkovania komunálneho odpadu sa prijímajú opatrenia, aby sa skládkoval len ekologicky nezávadný zvyškový odpad, napríklad odpad po mechanicko-biologickej úprave (MBÚ). Aj na Slovensku situáciu rieši novela vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, podľa ktorej sa mohol od 1. januára 2023 skládkovať len odpad po MBÚ.

Každoročný rast objemov komunálneho odpadu prináša aj rast poplatkov za jeho ukladanie na skládku. Poplatky za ukladanie znášali z časti samosprávy miest a obcí a z časti sa na nich podieľali aj občania formou poplatku za komunálny odpad. Od 1. januára 2023 však nastane zmena. Samosprávy by už nemali spolufinancovať náklady spojené s ukladaním komunálnych odpadov na skládky, pričom náklady už majú v plnom rozsahu znášať občania.

Legislatívne zmeny v rámci zodpovednosti za nakladanie s komunálnym odpadom na území obce nám robia neustále problémy. Výklad jednotlivých ustanovení sa často líši. Môžete nám ujasniť, kto je za čo zodpovedný?

Organizácia zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK, a.s. spracovala údaje zo 100 analýz triedeného zberu zrealizovaných v rokoch 2018 až 2021 do dokumentu s názvom „Štúdia 100 analýz triedeného zberu komunálnych odpadov“. V štúdii sú zhrnuté a porovnávané výsledky z jednotlivých kontrolovaných vzoriek vrecového a kontajnerového zberu piatich povinných zložiek vo vybraných zmluvných samosprávach. Okrem údajov v číslach a grafoch a okrem fotodokumentácie, štúdia v závere poukazuje na príklady znečistenia v jednotlivých vzorkách, pričom chyby v triedení sú detailne rozobraté. Niekoľko prekvapivých momentov zo spracovania štúdie prinášame v nasledujúcom článku.