Kompost

V experimente bol skúmaný vplyv prídavku prírodných materiálov – zeolitu a vápna do procesu kompostovania kravského hnoja. Kravský hnoj s pridanými prírodnými materiálmi: zeolit (Z) a zeolit a vápno (ZL) boli porovnané so substrátom bez úprav – kontrola (C). Počas procesu kompostovania (90 dní) sa monitorovala teplota v substrátoch, chemické a mikrobiologické parametre preukazujúce kvalitu kompostovania. Počas kompostovania v substrátoch Z a ZL bola dosiahnutá maximálna teplota 38,6 a 52,5 °C, jednotlivo. Toto zvýšenie teploty malo významný vplyv na prežitie koliformných baktérií a fekálnych koliformných baktérií v substrátoch Z a ZL. Degradácia organickej hmoty významne vzrástla v ZL v porovnaní s C (P < 0,001) v dôsledku relatívne rýchleho rozkladu organickej hmoty činnosťou mikroorganizmov v tomto substráte. Stanovenie chemických parametrov tiež ukázalo významné rozdiely medzi experimentálnymi substrátmi. Úroveň pH v ZL bola vyššia a pohybovala sa od 9,16 do 7,99. Uvoľňovanie amoniaku zo substrátu ZL bolo výrazne znížené. Obsah celkového dusíka (Nt) v substráte ZL bol signifikantne zvýšený v porovnaní s ďalšími dvoma substrátmi (Z a C) a viedol k zníženiu uhlíka a pomeru dusíka ku koncu kompostovania. Naše získané výsledky nasvedčovali, že kompostovanie hnoja s prídavkom prírodných materiálov zvyšuje rýchlosť procesov pri kompostovaní kravského hnoja a ovplyvnil aj kvalitu zloženia kompostu ako konečný produkt používaný ako hnojivo.

Kompost vyrobený z vyzbieraného bioodpadu pomáha pôde získať späť potrebné živiny. Na stoloch tak môžeme mať zdravšie potraviny a každý z nás môže správnym triedením bioodpadu prispieť k boju proti klimatickým zmenám.

V článku sa pozrieme na kompost spôsobom, ktorý je pre biocirkularitu a trvalú udržateľnosť nevyhnutný a podstatný. Sleduje pôdny život v kolobehu darov prírody, na ktoré sme si dennodenne zvykli, až ich považujeme za samozrejmé. Že samozrejmé nie sú, zisťujeme nielen vďaka zmenám v regulácii klímy a mikroklímy, strate vody, ale aj cez nutričnú podvýživu a civilizačné choroby. Keď sa na kompostovanie pozrieme nie očami odpadára, ale ako na nevyužitý zdroj biodiverzity pôdneho života, tak zistíme, že kompostovanie v sebe skrýva nečakane vysoký potenciál. Čím skôr potenciál kompostovania využijeme v praxi, tým rýchlejšie sa začne náš svet meniť k lepšiemu, a to či už množstvom vody zadržanej v krajine, množstvom uhlíka uviazaného v pôde, alebo aj živinovo bohatými chutnými potravinami. Cieľom tohto článku je priblížiť, kde sa skrýva zdroj výhod v závislosti od biologickej kvality kompostu a na čo si dať pri kompostovaní pozor.

Čo sa stane s vyzbieraným bioodpadom? Premení sa na zdroj tak, ako uvádzajú informačné letáky, ktoré nabádajú občanov k lepšiemu triedeniu? Prečo našej pôde chýba organická zložka a prečo sa v nej už toľko neurodí? Prečo sa nám tu rozširuje erózia? Myslíte, že tieto otázky spolu nesúvisia? Opak je pravdou. Inšpiráciou pre slovenské poľnohospodárstvo, odpadové hospodárstvo aj tvorcov legislatívy v týchto oblastiach môže byť príklad kooperácie rakúskych farmárov a výrobcov kompostu.

Kvalita pôdy sa z roka na rok zhoršuje. Až 49 % slovenských pôd trpí nejakou formou erózie. Tá zásadne zhoršuje jej prirodzené vlastnosti dôležité pre produkciu potravín, vodozádržnú funkciu a schopnosť viazať uhlík. Chýbajúcu organickú hmota nie je možné dodať umelými hnojivami. Prirodzeným zdrojom živín pre pôdy a pestované rastliny sú organické hnojivá – kompost a digestát.

Pokračovanie príspevku objasňuje, ako prebieha rozklad organického odpadu, kompostovací proces či aké sú prínosy kompostu a digestátu pre pôdu.

V článku sa pozrieme na faktory s vplyvom na mikrobiologickú kvalitu kompostu. Čím viac týchto faktorov zohľadníme v procese zberu, skladovania a spracovania biologicky rozložiteľných odpadov, tým cennejšiu surovinu vyrobíme. Tento článok vychádza hlavne z konceptu potravinovej siete pôdy „Soil Food Web“ Dr. Elaine Ingham s viac ako 40-ročnými skúsenosťami s obnovou degradovanej pôdy.

V pokračovaní článku sa pozrieme na ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú mikrobiologickú kvalitu kompostu. Plynulo tak nadviažeme na dôležité aspekty ako vstupné suroviny, ich čistota, znalosť materiálov, veľkosť a homogenizácia vstupných materiálov, recept či optimálna vlhkosť, ktorých zohľadnením v zmysluplnej miere možno dosiahnuť kvalitný kompost.

Článok rozoberá súvislosti medzi kompostovaním pre vysoký obsah pôdneho mikrobiómu a obnovou pôdy metodikou potravnej siete pôdy (Soil Food Web) Dr. Elaine Ingham.  Popisuje niektoré z funkcií živej pôdy, ktoré, inak ako pôda zdegradovaná, umožňujú život na našej planéte v podobe nám známej. Odpovedá tiež na otázku, prečo je kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu pre človeka a jeho okolie prospešnejšie ako iné alternatívy spracovania tohto odpadu. Ako kompostujeme pre optimálny rozvoj prospešného mikrobióm si povieme v pokračovaní tohto článku.

Ako efektívne využiť vytriedený biologicky rozložiteľný komunálny odpad? Ako oživiť poľnohospodársto? Ako regenerovať erodovanú pôdu? Ako znížiť rýchlosť klimatických zmien? Na všetky tieto otázky je odpoveďou kompost vysokej kvality. Vieme takýto kompost vytvoriť aj na Slovensku? Technický riaditeľ Ing. Dipl.-Ing. Bernhard Gamerith, ktorý sa venuje projektovaniu kompostární na celom svete, zhodnotil, prečo tie slovenské zatiaľ nevedia vytvoriť kvalitný kompost.