Vznik záložného práva v daňovom konaní predstavuje podstatný zásah do práv daňového subjektu. Preto právna úprava striktne reguluje predpoklady na zmenu a zánik záložného práva. Pritom je možné zaznamenať určité diferencie v prípade zrušenia záložného práva v daňovom konaní oproti občianskoprávnej úprave. Rozhodnutie o zmene alebo zániku záložného práva musí obsahovať obligatórne náležitosti dané kogentnou právnou úpravou. Rozhodnutie je možné napadnúť odvolaním, ktoré taktiež musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti.
Rozhodnutie o zmene alebo zrušení záložného práva
Príklad č. 1:
Daňový dlžník uhradil príslušnému správcovi dane celý daňový nedoplatok, a preto si podal žiadosť o zrušenie záložného práva na svoj majetok. Opieral sa pritom popri § 82 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") aj na zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník"). Správca dane však rozhodol, že daňovému dlžníkovi záložné právo nezruší, a to aj napriek tomu, že daňový nedoplatok celý uhradil. Konal príslušný správca dane v súlade s platným právom?
Podľa § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka platí, že záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky. Uvedené ustanovenie občianskoprávnej úpravy sa však nevzťahuje na zrušenie záložného práva v daňovom konaní, keďže sa v tomto prípade uplatní § 82 daňového poriadku. Podľa § 82 daňového poriadkuplatí, že rozhodnutie o zriadení záložného práva
môže
správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník, alebo poddlžník alebo iná osoba podľa § 59 daňového poriadku zaplatila daňový nedoplatok celkom alebo sčasti, alebo ak zanikol predmet záložného práva, alebo došlo k zániku daňovej pohľadávky alebo daňového nedoplatku iným spôsobom, alebo ak je iný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie v danom prípade. V súvislosti s uvedeným treba vyzdvihnúť predovšetkým skutočnosť, že na zrušenie záložného práva nemá daňový dlžník, pokiaľ ide o zabezpečenie daňového nedoplatku, právny nárok, čo znamená, že aj keby nastal prípad, že daňový dlžník uhradí celý svoj daňový nedoplatok v celom rozsahu, tak príslušný správca dane nemusí zrušiť svoje rozhodnutie o zriadení záložného práva. V § 82 daňového poriadku je tento fakt vyjadrený formul